Letné kúpanie na nestrážených vodných plochách si aj toto leto vyžiadalo niekoľko životov. Za nedostatkom plavčíkov na Slovensku je najmä nízky plat. Zároveň neexistujú odbory, ktoré by ich chránili. Obce na plavčíkov nemajú peniaze. Vodní záchranári dlhodobo žiadajú zmenu.
Na Slovensku máme približne 80 oficiálnych prírodných kúpalísk. Povinnosť strážiť ich majú prevádzkovatelia.
„Naša príspevková organizácia STARZ, čo je Správa telovýchovných a rekreačných zariadení Bratislava, spravuje osem kúpalísk, z čoho je jedno prírodné kúpalisko,“ priblížil zástupca správy Miroslav Chmelár.
Nedostatku plavčíkov sa venovali redaktorky Lea Hubová a Diana Murdzíková a redaktor Erik Vrábel v reportáži v relácii Správy:
STARZ musí platiť vodnú záchrannú službu z nájmu alebo zo vstupného – tak je to napríklad na Zlatých pieskoch v Bratislave. „Náklady spojené s vodnou záchrannou službou hradíme z príjmov našej organizácie. Nedostávame žiadne dotácie od štátu,“ vysvetlil Chmelár.
Vodní záchranári sa pýtajú, prečo je pre štát problém prispievať na ich prácu, keď zachraňujú životy.
„Pomoc, ktorá by bola vhodná, je pre obce, ktoré prevádzkujú vodné plochy, mohli by dostávať nejaké jednorazové príspevky na chod vodnej záchrannej služby,“ myslí si vedúci školiaceho strediska Vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža Marek Marcinčin.
„Náklady na zabezpečenie by mali byť zohľadnené v cene vstupného, resp. inými príjmami, ako sú napríklad nájmy a pod.,“ pokračoval štátny tajomník cestovného ruchu Marek Harbuľák.
Zarobia menej ako brigádnici v bufete
Málo peňazí znamená aj malý záujem o profesiu plavčíka. Na trvalý pracovný pomer zarobia v priemere 800 eur mesačne a ich zodpovednosť a nasadenie sú enormné.
„Celý trh eviduje veľký nedostatok. Ovplyvňuje to aj možnosť rozšírenia smien od skorých otváracích hodín až do neskorých,“ podotkol Chmelár.
„Vždy sa nájdu mladí ľudia, ktorí chcú pomôcť, ale prevádzkovatelia nechcú zaplatiť plavčíkom. Takže tá brigáda, potom vyjde taká, že zarobia menej ako dievčatá v bufete,“ povedal dlhoročný záchranár Miroslav Murajda.
Mnohé vodné plochy preto ostávajú nestrážené. Ani obce, ktoré ich majú na starosti, na plavčíkov nemajú peniaze.
„Priehrada v našej časti, ktorá je využívaná na rekreačné kúpanie, tiež nemá plavčíka, pretože nemáme oficiálnu pláž,“ dodal prednosta Mestského úradu v Námestove Milan Rentka. Ani vyškoleným brigádnikom sa neoplatí strážiť ľudské životy – v priemere zarobia päť eur za hodinu. Navyše si musia zaplatiť kurz, a preto radšej odchádzajú do zahraničia.
