Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala v stredu (16.9.) všetky členské štáty EÚ, aby sa viac zapojili do riešenia migračného problému, ktorý nezmizol ani v tieni pandémie koronavírusu. Vyhlásila, že EK plánuje zefektívniť azylový systém, ako aj vracanie migrantov.
Únijná exekutíva by na budúci týždeň mala predložiť dlho očakávaný návrh novej migračnej politiky, ktorý o niekoľko mesiacov zdržala koronavírusová kríza. Podľa predbežných informácií z diplomatických zdrojov bude EK od všetkých členských štátoch únie požadovať, aby sa podelili o utečencov, s ktorých vysokými počtami v súčasnosti zápasí najmä Grécko.
„Chcem ale jasne povedať, že pokiaľ budeme viac robiť my, očakávam, že sa pridajú aj všetky členské štáty,“ povedala von der Leyenovaná vo svojom posolstve o stave Únie, v ktorom hovorila o prioritách EK na nadchádzajúcich 12 mesiacov. Kým juhoeurópske krajiny spolu s Nemeckom a ďalšími západoeurópskymi štátmi solidárne preberanie migrantov podporujú, skupina krajín z východného krídla únie relokácie odmieta, ak by mali byť povinné.
Ambiciózny plán znižovania emisií
Okrem problému migrácie sa von der Leyenová dotkla aj problematiky emisií skleníkových plynov, ktoré by Únia podľa nej do roku 2030 mala znížiť o 55 percent oproti roku 1990. Doterajší plán obnovy počítal s obmedzením emisií o 40 percent. Súčasnú koronavírusovú krízu by EÚ podľa šéfky svojej exekutívy mala pochopiť ako príležitosť na naštartovanie tzv. zeleného rastu a viac ako tretinu pripravovaného fondu obnovy nasmerovať do ekologických projektov.
Niektoré štáty však dávajú najavo, že budú mať problém aj so splnením súčasného záväzku. „Uznávam, že je to pre niektorých veľa a pre iných málo. Podľa nás je tento cieľ ambiciózny, dosiahnuteľný a prospešný. Zvládneme to, ako sme už ukázali v minulosti,“ povedala von der Leyenová.
Lepšia ochrana peňazí EÚ pred podvodmi
Šéfka EK vo svojom posolstve hovorila tiež o tom, že EÚ chce ochrániť peniaze z nadchádzajúceho sedemročného rozpočtu a fondu obnovy pred akýmikoľvek podvodmi, korupciou či stretom záujmov. Komisia je podľa nej odhodlaná dôsledne dbať na rešpektovanie vlády práva. Rozhodujúce slovo v podmienkach čerpania balíka v hodnote 1,85 bilióna eur však budú mať členské štáty. Maďarsko a Poľsko, s ktorými únijné orgány dlhodobo vedú konanie pre porušovanie európskych hodnôt, tlačia na čo najvoľnejšiu väzbu medzi vládou práva a čerpaním financií.
Silnejšia Únia na medzinárodnej scéne
Von der Leyenová, ktorá vlani nastupovala do úradu s plánom posilniť úlohu Únie vo svete, plánuje nastaviť novú podobu vzťahov so Spojenými štátmi aj Britániou. EÚ by tiež podľa nej mala byť pružnejšia v reakciách na vývoj v Bielorusku a ráznejšia v prístupe k Rusku či Turecku. Členské štáty preto vyzvala, aby schválili väčšinové hlasovanie namiesto súčasného jednomyseľného, čo by urýchlilo napríklad prijímanie sankcií.
