Na Nobelovu cenu mieru, ktorej víťaza vyberie nórsky Nobelov výbor 9. októbra, je nominovaných 318 uchádzačov. Tento rok by mohla pripadnúť švédskej ekologickej aktivistke Grete Thunbergovej a hnutiu Fridays for Future (Piatky pre budúcnosť). Favoritmi na zisk prestížneho ocenenia sú preto, že pritiahli pozornosť sveta k boju za ochranu klímy. Uviedli to škandinávski experti, ktorí každoročne hodnotia šance kandidátov. Sedemnásťročnú Švédku favorizujú aj stávkové kancelárie, ktoré dávajú veľké šance na úspech aj Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO), píše Reuters.
Ak uspeje Thunberová, získa ocenenie v rovnakom veku ako pakistanská bojovníčka za práva dievčat na vzdelanie Malala Júsufzaiová, ktorá je od roku 2014 najmladšou laureátkou. V prospech Thunbergovej hovorí aj fakt, že bola nominovaná druhýkrát po sebe. Keď sa vlani stala favoritkou stávkarov, ozvalo sa veľa skeptických hlasov, ktoré poukazovali, predovšetkým, na jej nízky vek. „Greta je v tomto roku nominovaná znovu, rovnako ako tomu bolo v prípade Malal,“ pripomenul nórsky historik Asle Sveen.
Na Nobelovu cenu mieru bol nominovaný tiež Julian Assange, šéf internetového servera WikiLeaks, ktorý sa zameriava na zverejňovanie dôverných a utajovaných skutočností. Medzi nominovanými je aj „hongkonský ľud“ či väznená saudskoarabská aktivistka Ludžajn Haslúlová. Nominovaný je aj americký prezident Donald Trump za sprostredkovanie mierovej dohody medzi Izraelom, Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom. V ceste mu môže stáť to, že ho zo sexuálneho napadnutia obvinila ďalšia žena, konkrétne bývalá modelka Amy Dorrisová.
Podľa agentúry Reuters by ocenená mohla byť aj organizácia Reportéri bez hraníc alebo nemecká kancelárka Angela Merkelová, ale ich nominácie neboli potvrdené. Stávkové kancelárie okrem Thunbergovej a WHO favorizujú aj novozélandskú premiérku Jacindu Ardernovú, ktorá bola nominovaná aj vlani za svoj solidárny postoj voči rodinám postihnutým teroristickými útokmi na mešity v meste Christchurch, ktoré si vyžiadali 51 obetí.
