Krízové centrá, ktoré pomáhajú obetiam domáceho násilia, by mali získať financie od štátu. Prinesie aj väčšie prepojenie medzi prácou polície a centrami. V piatok o tom informovala hlava štátu Zuzana Čaputová po stretnutí s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí), 1. viceprezidentkou Policajného zboru SR Janou Maškarovou a riaditeľkou Centra Slniečko Marianou Kováčovou.
Nárast pre epidémiu
Prezidentka zdôraznila, že jedným z negatívnych javov koronakrízy bol aj zvýšený výskyt domáceho násilia. Koliková si preto želá, aby bola novela zákona účinná od budúceho roka a aktuálne je v pripomienkovom konaní. Novela by mala zefektívniť aj spoluprácu centier s políciou. „Štát sa má vedieť postarať o obete trestných činov,“ uviedla Čaputová. Dodala, že je potrebné, aby takáto pomoc bola obetiam poskytovaná v dlhodobom horizonte. Počet obetí domáceho násilia podľa nej štvornásobne narástol, a to nielen na Slovensku.
Najzraniteľnejšie skupiny
Šéfka rezortu spravodlivosti spresnila, že centier by malo vzniknúť celkovo osem a budú jasným kontaktným bodom aj pre políciu, obetiam tiež budú poskytovať aj psychologickú, právnu či inú nevyhnutnú pomoc. Uvedomuje si, že to spôsobuje vyššie finančné náklady, ale ide podľa nej o nevyhnutnú pomoc obetiam domáceho násilia. Kolíková chce tiež predstaviť zmenu v odškodňovaní násilných trestných činov. Zodpovednosť by mala prepadnúť na štát, ktorý bude finančné prostriedky neskôr vymáhať od páchateľa.
Policajná viceprezidentka v tejto súvislosti zdôraznila, že deti, ženy a starí šudia sú najzraniteľnejšou skupinou v prípade domáceho násilia a považuje za povinnosť chrániť ich. „V návrhu zákona sa príslušníkom policajného zboru nariaďuje úradný záznam, kde budú uvedené konkrétne telefónne čísla, konkrétne udalosti a zároveň sa stanovuje povinnosť kópiu tohoto záznamu do 24 hodín zaslať intervenčnému centru,“ vysvetlila. Intervenčné centrum bude konať vo veci zabezpečenia ďalšej pomoci.
Fatálne následky
Riaditeľka Centra Slniečko označila inštitút vykázania za veľmi dôležitý. Upozorňuje však na to, že ak si obeť nevie sama pomôcť do desiatich dní, tak sa násilník vracia naspäť a má to často fatálne následky. Podľa nej obete potrebujú sociálne či právne poradenstvo, psychologickú podporu či možnosť ubytovania. Myslí si, že pomoc obetiam už nemôže byť založená na grantových schémach a stavaná na „dobrých srdciach“. „Toto trvá už dlhé roky, a to musí prestať,“ zdôraznila.
