Pri čerpaní takmer štvrtiny eurofondov a agrodotácií sa na Slovensku vyskytujú nezrovnalosti. Vyplýva to zo správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ktorá poukazuje na to, že chyby sa vyskytujú hlavne v žiadostiach o dotácie a pri verejnom obstarávaní. Podľa kontaktného útvaru OLAF na Slovensku je to výsledok vysokej aktivity slovenských kontrolných orgánov, píše portál euracitv.sk.
Úrad OLAF každoročne vydáva správu, v ktorej popisuje svoju činnosť za posledných dvanásť mesiacov. Jeho kontrolóri strážia peniaze, ktoré pritekajú do eurorozpočtu, ako aj tie, ktoré sa prerozdeľujú medzi jednotlivé členské krajiny a zisťuje, či pri ich čerpaní nedochádza k pochybeniam alebo podvodom. Chyby v čerpaní označujú ako nezrovnalosti.
Vysoko nad európskym priemerom
Od slovenských úradov dostal OLAF za posledných päť rokov 1 947 hlásení o nezrovnalostiach. Miera chybovosti pri čerpaní eurofondov tak za predmetné obdobie dosiahla 21,03 percenta. Toto číslo výrazne prevyšuje ostatné členské krajiny EÚ.
Druhé najvyššie číslo má v rebríčku Rumunsko, kde sa nezrovnalosti vzťahovali na necelé tri percentá platieb a tretiu najhoršiu štatistiku má Španielsko s 2,7 percentnou chybovosťou. Celoeurópsky priemer nedosahuje ani dve percentá.
Dôsledok vysokej aktivity
Veľké množstvo nezrovnalostí môže znamenať aj obrovskú aktivitu slovenských úradov pri ich nahlasovaní. Do národného systému ich nahlasujú auditné a správne orgány, orgány činné v trestnom konaní, či súdy, následne informácie putujú na OLAF.
„Vo väčšine prípadov však ide len o počiatočné preverovania, ktoré sú predmetom následného skúmania a prešetrovania zo strany relevantných orgánov, a teda je možné, že vznik nezrovnalosti sa v tomto konaní nepotvrdí,“ vysvetľuje pre EURACTIV bývalá riaditeľka odboru Centrálny kontaktný útvar pre OLAF Želmíra Hybská. Slovensko európskych kontrolórov informuje aj o najmenších podozreniach z chybného konania.
Väčšina nezrovnalostí je tak OLAF-u nahlásená ešte pred vyplatením dotácií. Viac ako 20-percentná miera chybovostí ale pre Slovensko automaticky neznamená, že by krajina v sledovanom období prišla o štvrtinu eurofondov.
Vysoká miera nezrovnalostí môže byť naopak znakom toho, že slovenské úrady efektívne bránia prepadu peňazí z eurofondov. Čím viac chýb totiž zaznamenajú v úvodných fázach projektov, tým viac sa znižuje riziko vrátenia peňazí do rozpočtu EÚ.
Nad podvodmi prevažujú chyby
Prehľad všetkých nahlásených nezrovnalostí eviduje Centrálny kontaktný útvar pre OLAF (CKÚ OLAF). Vo svojej správe za rok 2019 uvádza, že zo 134 hlásení bolo podvodných iba 16. „Z týchto údajov vychádza, že miera detekcia nezrovnalostí je 0,71 percent, čo je iba mierne nad priemerom EÚ (0,52 percenta),“ vysvetľuje EURACTIV. Podľa CKÚ OLAF by sa mali úrady viac venovať prevencii vzniku nezrovnalostí.
„Najčastejšími nezrovnalostiam sú administratívne pochybenia v projektoch a vznikajú predovšetkým na strane žiadateľov o dotácie,“ dodáva portál s tým, že OLAF na pochybenia reaguje odporúčaniami pre členské štáty, ktoré už samé majú rozhodnúť o finančnom alebo trestnoprávnom postihu. Zistenia OLAF-u pre Slovensko nie sú záväzné, musí sa ale nimi zaoberať. Podľa minuloročnej správy úradu obžalobou skončila iba štvrtina odporúčaných prípadov.
