Boje medzi silami arménskych separatistov z Náhorného Karabachu a azerbajdžanskou armádou pokračovali v pondelok (12. 10.) ráno bez ohľadu na dohodu o prímerí, ktorá mala platiť od sobotňajšieho (10. 10.) poludnia. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním na svojho spravodajcu na mieste konfliktu.
Z karabašskej metropoly Stepanakert spravodajca agentúry AFP v pondelok ráno počul delostreleckú paľbu z juhozápadu neuznanej republiky. Ďalší reportéri AFP v Azerbajdžane začuli streľbu diel z okolia mesta Terter, ležiaceho severovýchodne od Karabachu. „Znepriatelené strany sa ako obvykle navzájom obviňovali z podnecovania bojov a hlásili úspechy na bojisku,“ dodala AFP.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany na twitteri tvrdilo, že arménske sily ostreľovali tri pohraničné okresy, ale „sú vyčerpané a ustupujú.“
Výzvy z Moskvy
Informačné stredisko arménskej vlády naopak ubezpečilo, že azerbajdžanská armáda sa stiahla po tom, čo utrpela „ťažké straty na životoch a vojenskej výzbroji.“
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov obe strany konfliktu podľa agentúry Reuters vyzval, aby rešpektovali prímerie, na ktorom sa dohodli pri rokovaniach v Moskve pod ruskou záštitou.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev uviedol, že by podľa neho do rokovaní o konflikte v Náhornom Karabachu malo byť zahrnuté tiež Turecko. Minská skupina, ktorá bola vytvorená v roku 1992 s cieľom sprostredkovať mierové riešenie sporu o Náhorný Karabach, je podľa neho zaujatá.
Turecko podporuje Azerbajdžan
Aj keď je Turecko súčasťou skupiny, predsedajú jej Francúzsko, Rusko a Spojené štáty. Predstavitelia predsedajúcich krajín Minskej skupiny sa spoločne s azerbajdžanským ministrom zahraničia zišli vo štvrtok (8. 10.) v Ženeve.
Turecko sa v súčasnom konflikte postavilo za Azerbajdžan a z eskalácie sporu obvinilo Arménsko.
Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn pripomenul, že Ankara stále nevyzvala k prímeriu, aj keď podľa neho by tak rozhodne mala urobiť.
Dlhoročný spor
Spor o Náhorný Karabach – enklávu v juhozápadnom Azerbajdžane s prevažne arménskym obyvateľstvom – trvá medzi Arménskom a Azerbajdžanom už desiatky rokov. Ozbrojený konflikt vypukol v roku 1988 ešte za éry Sovietskeho zväzu. Náhorný Karabach sa s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu v krvavej vojne, ktorá si podľa odhadov vyžiadala zhruba 30 000 mŕtvych a ktorej výsledkom boli státisíce utečencov. V súčasnej dobe sa Náhorný Karabach a priľahlý Lačinský koridor nachádzajú pod vojenskou kontrolou Arménska. Azerbajdžan považuje toto územie za okupované.
K potýčkam medzi znepriatelenými stranami dochádza často, ale súčasné boje, ktoré vypukli 27. septembra, sú označované za najťažšie od uzatvorenia prímeria v roku 1994.
V sobotu (10. 10.) na poludnie malo humanitárne prímerie nadobudnúť účinnosť, ktoré by umožnilo výmenu zajatcov a tiel zabitých, ale nikdy nebolo rešpektované, dodala AFP.
