Týždeň po podpísaní prímeria medzi Arménskom a Azerbajdžanom v súvislosti s odštiepeneckým regiónom Náhorného Karabachu bolo tamojšie hlavné mesto Stepanakert v utorok 17. novembra svedkom nádejných chvíľ. Mnohí Arméni sa mohli opäť vrátiť domov po tom, ako počas nedávnych bojov museli zo svojich príbytkov utekať.
„Cítim sa skvele, pretože sa vraciam domov k mojim synom,“ vyhlásil None Agasjan, ktorého obaja synovia počas bojov utrpeli zranenia.
Podľa ruského ministerstva obrany ruské mierové jednotky rozmiestnené v regióne sprevádzali od soboty viac ako 1 200 ľudí, ktorí sa vracali z Arménska do Náhorného Karabachu. Turecký parlament medzitým udelil vláde prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana povolenie na vyslanie mierových síl do Azerbajdžanu s cieľom monitorovať prímerie.
Boje od konca septembra
Silné boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa začali v nedeľu 27. septembra. Náhorný Karabach sa nachádza na území Azerbajdžanu, ale od skončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou etnických arménskych síl podporovaných Arménskom.
V minulotýždňovej dohode o prímerí sa stanovilo, že Arménsko odovzdá kontrolu nad niektorými oblasťami, ktoré držalo za hranicami Náhorného Karabachu, vrátane regiónu Lachin, cez ktorý prechádza hlavná cesta vedúca z Náhorného Karabachu do Arménska.
Dohoda tiež požaduje, aby cesta, takzvaný koridor Lachin, zostala otvorená a chránená ruskými mierovými jednotkami. Podľa dohody by sa malo vytvoriť dopravné spojenie cez Arménsko spájajúce Azerbajdžan a jeho západnú enklávu Nachičevan, ktorá susedí s Arménskom, Iránom a Tureckom.
Dohoda o prímerí spustila masové protesty v arménskom hlavnom meste Jerevan, kde demonštranti požadujú odstúpenie premiéra Nikola Pašinjana.
