Azerbajdžanská armáda v piatok (20. 11.) vstúpila do okresu Agdam, ktorý doteraz ovládali Arméni. Informovala o tom agentúra AFP. Návrat troch okresov pod správu Baku predpokladá dohoda o ukončení arménsko-azerbajdžanskej vojny o Náhorný Karabach. Kelbadžarský okres by mali Arméni odstúpiť v prospech Azerbajdžanu 25. novembra, Lačinský okres 1. decembra.
„Jednotky azerbajdžanskej armády vstúpili do okresu Agdam,“ uviedlo azerbajdžanské ministerstvo obrany.
Dohoda o prímerí podpísaná minulý týždeň v Moskve priznala Azerbajdžanu kontrolu nad tromi okresmi, ktoré susedia s Náhorným Karabachom, a ktoré doteraz kontrolovali arménski separatisti. Agentúra AFP upozornila, že ďalšie štyri okresy, ktoré okolo Náhorného Karabachu tvorili akýsi obranný val, Azerbajdžan získal pod kontrolu vojensky.
Posun termínu
Baku tiež obsadilo časť samotného Náhorného Karabachu vrátane druhého najväčšieho karabašského mesta Šuša.
V Arménsku medzitým rezignoval minister obrany David Tonojan, informuje agentúra Reuters s odvolaním sa na arménske noviny Aravot. Nahradiť ho má hlavný poradca premiéra Vagaršak Arutjunjan, ktorý viedol arménsky rezort obrany už na prelome tisícročí. Vláda premiéra Nikolu Pašinjana je pre uzavretie dohody pod veľkým tlakom. Ak sa informácie o rezignácii Tonojana potvrdia, bude už tretím ministrom, ktorý v posledných dňoch z Pašinjanovho kabinetu odišiel. V Jerevane žiadajú tisíce ľudí na demonštráciách premiérovu demisiu, ten však odstúpiť odmieta.
Odovzdanie územia sa malo začať už v nedeľu (15. 11.), ale azerbajdžanský prezident Ilham Alijev tento konečný termín odložil o týždeň z „humanitárnych“ dôvodov; obyvatelia totiž začali húfne utekať zo svojich domov a ničiť svoj majetok.
Väčšina územia okresu Agdam bola pod kontrolou arménskych separatistov od roku 1993. Pred prvým konfliktom tam žilo zhruba 130 000 ľudí, väčšinou etnických Azerbajdžancov, ktorých neskôr vyhnali zo svojich domovov.
Tisíce mŕtvych
Boje o Náhorný Karabach vypukli 27. septembra a o život prišlo zrejme niekoľko tisíc ľudí. Spor o enklávu v juhozápadnom Azerbajdžane s prevažne arménskym obyvateľstvom trvá desiatky rokov. Ozbrojený konflikt vypukol v roku 1988 ešte za éry Sovietskeho zväzu.
Náhorný Karabach sa s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu vo vojne, ktorá si vyžiadala zhruba 30 000 mŕtvych a státisíce utečencov. Doteraz sa Karabach a priľahlé územia nachádzali pod vojenskou kontrolou Arménska. Azerbajdžan považuje územie za okupované.
Vyhliadka na návrat Azerbajdžancov vyvolala v Agdamskom, Lačinskom a Kelbadžarskom okrese exodus arménskeho obyvateľstva. Niektorí z nich pri odchode svoje domy zapálili. Po konci konfliktu v 90. rokoch minulého storočia z oblasti naopak utekali Azerbajdžanci.
