Maďarsko a Poľsko by mali prestať blokovať schválenie sedemročného rozpočtu a fondu krízovej pomoci a spoľahnúť sa, že ich prípadné námietky vyrieši Súdny dvor Európskej únie. Uviedla to v stredu (25. 11.) predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v debate s poslancami Európskeho parlamentu.
Budapešť a Varšava odmietli schváliť balík v celkovej hodnote viac ako 1,8 bilióna eur, pretože nesúhlasia s podmienením čerpania európskych peňazí dodržiavaním princípov právneho štátu v členských krajinách. Na zažehnanie rozpočtovej krízy v stredu (25. 11.) vyzvali aj europoslanci.
Podmieniť čerpanie financií z rozpočtu Únie dodržiavaním princípov právneho štátu sa EÚ rozhodla na základe dohody členských krajín, ku ktorej došlo začiatkom novembra. Maďarsko a Poľsko, s ktorými európske inštitúcie už niekoľko rokov vedú konania pre obavy z obmedzovania nezávislosti justície či médií, označujú novú úpravu za porušenie unijných zmlúv a nesúhlasia s ňou. Nemecké predsedníctvo Únie v súčasnosti vyjednáva s oboma krajinami podmienky, za ktorých by boli ochotné ustúpiť.
„Ktokoľvek bude mať pochybnosti, má jasnú voľbu. Môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie a požiadať ho, aby nové pravidlá preveril,“ odkázala do Budapešti a Varšavy von der Leyenová. Žiadna krajina podľa nej nemusí mať obavy, že by boli podmienky namierené proti nej. Práve to tvrdí napríklad maďarská vláda, podľa ktorej hrozí, že Brusel na základe úpravy pozastaví vyplácanie financií, pokiaľ Budapešť nebude spolupracovať v niektorých sporných témach.
„Hovoríme tu o porušovaní hodnôt právneho štátu, ktoré ohrozujú rozpočet EÚ, o ničom inom. Je veľmi ťažké predstaviť si, že by niekto v Európe mal niečo proti tomuto princípu,“ podotkla šéfka EK s tým, že okolnosti pozastavenia vyplatenia financií sú jasne definované. Patria medzi ne napríklad nefunkčné kontroly čerpania eurofondov či závažné nedostatky vo vyšetrovaní a stíhaní prípadov podvodov či korupcie pri nakladaní s európskymi peniazmi.
Rovnako ako von der Leyenová naliehali na rýchle odblokovanie rozpočtu a fondu obnovy aj šéfovia hlavných politických skupín v EP.
Ak sa rozpočet na obdobie 2021 až 2027 nepodarí schváliť do konca roka, začne od januára platiť rozpočtové provizórium vychádzajúce z minuloročného rozpočtu. V rámci neho sa však budú vyplácať len obmedzené fondy vrátane poľnohospodárskych dotácií či humanitárnej pomoci. Naopak, financovanie nových projektov z kohézneho fondu, ktorého najväčším príjemcom je práve Poľsko, bude pozastavené.
