Minimálne dôchodky sa pre 216 000 ich poberateľov od začiatku budúceho roka nebudú zvyšovať, zostanú v rovnakej výške ako v súčasnosti. Základná suma minimálnej penzie sa odpojí od priemernej mzdy na Slovensku. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú vo štvrtok 26. novembra schválil parlament.
Obnoví sa aj zohľadňovanie len tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia pri posúdení nároku na minimálnu penziu. Žiadateľovi o dôchodok sa tak z hľadiska nároku na minimálny dôchodok opäť vezmú do úvahy len tie roky poistenia, pri ktorých v hrubom zarábal mesačne najmenej 24,1 % z priemernej mzdy. Napríklad za rok 2019 by išlo o hrubý mesačný zárobok najmenej 263 eur.
Rezort práce pod vedením Milana Krajniaka (Sme rodina) tak opravuje nastavenie minimálnych dôchodkov, ktoré koncom minulého roka v parlamente presadili poslanci NR SR za SNS. Schválením novely zákona má Sociálna poisťovňa v budúcom roku ušetriť 59 miliónov eur, v roku 2022 zhruba 76 miliónov eur a v roku 2013 približne 103 miliónov eur.
Ministerstvo práce upozorňuje na to, že naviazaním minimálneho dôchodku na priemernú mzdu na Slovensku sa suma minimálneho dôchodku skokovo zvýšila na úroveň, ktorú by prirodzeným rastom sumy životného minima dosiahla až počas niekoľkých rokov.
„Je preto dôvodné, aby sa v súlade s pôvodným účelom minimálneho dôchodku k opätovnému zvyšovaniu sumy minimálneho dôchodku pristúpilo až po tom, keď suma predstavujúca 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prekročí sumu 334 eur a 30 eurocentov,“ upozorňuje rezort.
Minimálny dôchodok pri získaní 30 tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia bude od začiatku budúceho roka naďalej 334,30 eura. Pri 40 kvalifikovaných rokoch penzijného poistenia minimálny dôchodok dosahuje 378,50 eura a pri 45 rokoch poistenia 410 eur.
Poistné po kríze treba doplatiť
Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh v súvislosti s doplatením poistného, ktorého splatnosť sa pre krízovú situáciu odložila. Doplatenie bude akceptované, ak poistenec zaplatí poistné najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia.
Týmto krokom sa má zabezpečiť čerpanie nemocenských a dôchodkových dávok, keďže zaplatenie poistného je jednou z podmienok nároku na dávku. „Ak platiteľ poistného nezaplatí toto poistné v ustanovenej lehote, príjemca dávky bude musieť vrátiť priznanú dávku, resp. jej adekvátnu časť,“ uvádza sa v schválenom návrhu.