Lídri členských štátov EÚ sa v piatok (11. 12.) ráno zhodli na sprísnení spoločných klimatických cieľov. Stanovili si znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % už od roku 2030. K dohode lídrov došlo na samite v Bruseli po celonočných rokovaniach. Doterajší cieľ pre rok 2030 bol znížiť emisie o 40 %, Európska únia tak zostáva lídrom v boji proti klimatickej zmene.
Zhodu šéfov štátov a vlád členských krajín ocenila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá skonštatovala, že 55 % cieľ znižovania emisií do konca budúceho desaťročia poskytuje Únii šancu dospieť ku klimatickej neutralite do roku 2050.
Premiér Igor Matovič (OĽANO), ktorý Slovensko na samite zastupoval, dohodu označil ako umenie možného. „Najväčší priestor dostala tá najvážnejšia téma, ktorá si zaslúžila, aby sa o nej najviac hovorilo, a to boli opatrenia na riešenie klimatickej krízy, ktorej sme svedkami,“ povedal krátko po návrate z Bruselu. Pred členmi samitu prezentoval svoj osobný názor s cieľom znížiť emisie o 65 %, do rokovaní ale vstúpil s „maximálnym možným cieľom 55 %“.
Dosiahnutie tohto cieľa bude podľa Inštitútu environmentálnej politiky tento záväzok stáť Slovenskú republiku približne 1 miliardu investícií do ekologickejších technológií. „Tým pádom to budú veľké investície aj do firiem, ktoré sa vývojom ekologickejších technológií zaoberajú,“ dodal.
Predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý predsedá dvojdňovému samitu v Bruseli, na svojom účte na twitteri privítal dohodu, ktorá vznikla po osemhodinových debatách, a oznámil, že EÚ zostáva lídrom v boji proti klimatickej zmene.
Rokovania o klimatickej agende dlhé hodiny blokovalo Poľsko, ktoré podporovalo aj Česko a ďalšie stredoeurópske krajiny závislé od uhlia. Poľsko požadovalo väčšie záruky finančnej podpory spojenej s náročným prechodom od uhlia k ekologicky čistým technológiám a zároveň presadzovalo právo členských krajín zvoliť si svoj národný energetický mix podľa vlastného výberu, aby bolo možné dosiahnuť ambiciózne klimatické ciele Európskej únie.
Zníženie konkurencieschopnosti Únie
Výrazné znižovanie emisií kritizoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorý snahy EÚ označil za nezmyslené preteky. Poukázal na to, že európska ekonomika tvorí iba malé percento celosvetových emisií, a takýmto sprísnením sa zníži jej konkurencieschopnosť.
„Slovensko je najpriemyselnejšia krajina EÚ. Prehnané očakávania a ciele pri znižovaní emisií poškodia náš priemysel a nebudú mať veľký zmysel,“ uviedol. Sulík pripomenul, že experti Európskej komisie v minulosti navrhli zníženia emisií do roku 2030 oproti roku 1990 o 30 %, no poslanci europarlamentu zvýšili tento cieľ na 40 %. Upozornil tiež na fakt, že najväčší znečisťovatelia, ktorými sú okrem iných aj India a Čína, takéto záväzky spojené s vysokými investíciami neprijali a ich tovar bude preto lacnejší.
