Prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4) si na stretnutí v Poľsku pripomenuli 30 rokov od podpísania spoločnej deklarácie. Dvojdňový samit sa uskutočnil v poľskej prezidentskej rezidencii na Helskom polostrove a jeho hlavnými témami boli boj s pandémiou ochorenia COVID-19, obnova ekonomík po pandémii či energetická bezpečnosť v kontexte ochrany klímy.
„Ciele, ktoré si toto zoskupenie štyroch susedov pred troma dekádami vytýčilo – budovať demokraciu, rozvíjať slobodu a vrátiť náš región do zjednotenej Európy môžeme považovať za naplnené a môžeme sa začať pozerať po nových spoločných cieľoch,“ uviedla po rokovaní slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Zároveň skonštatovala, že dôvod spolupracovať má V4 aj naďalej, lebo „veľakrát čelíme podobným problémom“.
Podľa Čaputovej všetky krajiny V4 preferujú charakter spolupráce, ktorá bude založená na spoločných záujmoch a hodnotách. V súvislosti s bojom proti pandémii uviedla, že sa ukázali slabé stránky v oblasti zdravotníctva a školstva, čo znamenalo v krajinách V4 aj prepad ekonomiky. „Práve preto sme sa rozprávali, aké vízie a reakcie na túto krízu naše štáty zvolia,“ povedala Čaputová na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentmi Česka, Poľska a Maďarska Milošom Zemanom, Andrzejom Dudom a Jánosom Áderom.
Zeman si spoluprácu pochvaľoval
Český prezident Miloš Zeman zdôraznil prínos spolupráce V4 pre každú z členských krajín a poznamenal, že zoskupenie má spoločne väčšiu silu, než aké sú individuálne sily jednotlivých štátov.
„Jednotný postoj V4 zabránil plánu rozmiestnenia migrantov, a tým sme prospeli celej Európskej únii,“ myslí si Zeman. Ako druhý príklad uviedol aj vyjednávanie o rozpočte EU, kedy „vyšehradský postoj“ viedol k výsledkom, ktoré označil za pozitívne pre všetky krajiny zoskupenia. „Pevne verím, že vyšehradská spolupráca bude pokračovať,“ dodal.
Prezident Českej republiky na samite pripomenul, že „sa opakovanie zastal Poľska a Maďarska, teda krajín, ktoré sústavne čelia nepodloženým útokom,“ oznámil na twitteri jeho hovorca Jiří Ovčáček. Vlády vo Varšave a Budapešti sú už niekoľko rokov terčom kritiky zo strany EÚ za porušovanie princípov nezávislosti justície, podkopávanie práva nezávislých médií a mimovládnych organizácií.
