Jedinou národnou kultúrnou pamiatkou v malej obci Rakovo v okrese Martin je Mauzóleum Rakovských. Obec postupne získava financie na jeho rekonštrukciu. Teraz sa pracuje v interiéri pamiatky. Minulý rok sa podarilo obnoviť vitrážové okná.
„Boli tu dva zemianske rody – Rakovských a Benických, ktoré mali svoje hrobky. Mauzóleum Rakovských je národná kultúrna pamiatka a kryptu Benických máme ako pretransformovaný dom smútku,“ spresnil starosta obce Patrik Antal pre Rádio Regina Stred.
Obec vytvorila nadáciu Zachráňme Mauzóleum Rakovských. Vyzbieralo sa 2 000 eur. „Plus maďarská vláda nám prispela 12 500 eurami. Z danej sumy sa rekonštruujú hlavne poškodené a popadané omietky, čistia sa farby ako také, a potom sa to celé bude pripravovať na farebnú stálosť, ako to bolo kedysi,“ doplnil Antal.
Mauzóleum Rakovských začali rekonštruovať v roku 2009, postavené bolo v roku 1907. „Ivan Rakovský sa dohodol s Ištvánom Rakovským, že po Ivanovej smrti dá Ištván vystavať toto mauzóleum. Keď Ivan zomrel, Ištván oslovil staviteľa Stanislava Zachara, ktorý tu bol najväčšia stavebná firma v okolí, tri roky sa to stavalo. Ištván potom zomrel, ale je v ňom tiež pochovaný spolu s rodinou,“ nahliadol do histórie starosta obce.
Jediná národná kultúrna pamiatka v Rakove začala chátrať počas druhej svetovej vojny, keď sa rodina vysťahovala do Anglicka. Podľa garanta obnovy Michala Hrčku je mauzóleum atypická stavba pre Turiec. Považuje ju za najčistejšiu esenciu neogotického slohu. Z pohľadu reštaurátora je to ojedinelá stavba a má pôdorys gréckeho kríža. „Stavba je zo zmiešaného muriva – použil sa lomový kameň aj tehla. Vo vyšších úrovniach už čisto iba tehla, z vonku je na stavbe rovnako neogotická fasáda. Zaujímavosťou je, že zložitejšie prvky si Zachar objednal hotové z Viedne či Budapešti a následne jeho murári doplnili k týmto prvkom ťahané profily. Zaujímavosťou je tiež erb, ktorý bol pravdepodobne vysekaný na zákazku a je najvyššej remeselnej kvality,“ špecifikoval.
