Na Slovensku v nedeľu 28. marca začne platiť letný čas. Hodinky si bude treba posunúť z 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ) na 3.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). Znamená to tiež, že v noci zo soboty (27. 3.) na nedeľu budú ľudia spať o hodinu kratšie. SELČ bude trvať od 28. marca do 31. októbra 2021.
Napríklad v Bratislave tak ešte v sobotu vyjde slnko o 5.40 SEČ a zapadne o 18.15 SEČ. O deň neskôr vyjde o 6.38 SELČ a zapadne o 19.16 SELČ.
Zmeny času sa mali zrušiť, prišla do toho pandémia
Rok 2021 mal byť posledným, keď si obyvatelia európskych štátov posúvajú hodinky. Európsky parlament (EP) schválil návrh Európskej komisie (EK) na ukončenie striedania štandardného stredoeurópskeho a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021. Jednotlivé štáty sa však zatiaľ nerozhodli, aké časové pásmo si chcú celoročne ponechať. Navyše otázku odsunula pandémia nového koronavírusu.
Letný čas sa v niektorých európskych štátoch zaviedol počas prvej i druhej svetovej vojny. V Československu začal platiť od roku 1979. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza v tomto období. Hodinky sa posúvali v prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 to bolo dokonca už počas posledného marcového víkendu. Letný čas sa potom končil počas posledného septembrového víkendu o jednej v noci zo soboty na nedeľu.
Neskôr sa zmena času presunula na 2. hodinu v noci (na jar) a 3. hodinu (na jeseň), pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu, predovšetkým železničnú.
Od roku 1996 Európska komisia predĺžila obdobie letného času každoročne od posledného marcového víkendu až do posledného októbrového víkendu. Naposledy upravila vláda SR uplatňovanie letného času na Slovensku v rokoch 2017 – 2021 nariadením z 8. februára 2017, ktorým prevzala právne záväzné akty Európskej únie.
V súčasnosti je prínos letného času v podobe energetických úspor len minimálny. Jeho účelom je skôr efektívnejšie využívanie denného svetla v letnom období. Vďaka letnému času má aj mierne pásmo denné svetlo po 19. hodine takmer pol roka (173 dní), kým bez letného času by to bolo iba necelé štyri mesiace – 113 dní. Zároveň však silneli hlasy, podľa ktorých má striedanie času negatívny dosah na ľudské zdravie.
Europarlament preto v uznesení z 8. februára 2018 požiadal EK, aby úpravu letného času preskúmala. Komisia zorganizovala 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu, v ktorej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov a z nich 84 percent sa vyslovilo proti striedaniu času. Na návrh EK schválili poslanci EP 26. marca 2019 smernicu, podľa ktorej sa pôvodne mala sezónna zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021. Smernica ponecháva členským štátom EÚ možnosť, aby si upravili otázku časového pásma. Odporúča koordinovať voľbu času tak, aby nebol narušený vnútorný trh a aby sa zabránilo jeho „citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti“.
