Obyvatelia Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) privítajú ďalších členov. Z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride v piatok (23. 4.) odštartovala loď Crew Dragon so štvorčlennou posádkou. Medzi nimi je aj Európan Thomas Pesquet. Astronaut Európskej vesmírnej agentúry (ESA) už má polročné skúsenosti z pobytu na ISS. V novembri 2016 však letel na ruskej lodi Sojuz z kozmodrómu Bajkonur.
Ako poznamenal v exkluzívnom rozhovore pre RTVS, Sojuz bol ťahúňom programu ISS a funguje veľmi spoľahlivo od 70. rokov. „Bol inovovaný, ale základné technológie sú zo 70. rokov. To je dobré, pretože je to mimoriadne spoľahlivé, keďže bol toľkokrát testovaný,“ uviedol. Crew Dragon je zase veľmi moderný s dotykovými obrazovkami. Pilotovanie cez dotykovú obrazovku prirovnal k videohre na iPade. „Na Sojuze bolo všetko manuálne, na Crew Dragone je to automatizované. Ale vzhľadom na moje skúsenosti pilota a seniorného astronauta sa viem prispôsobiť a ovládať oba systémy,“ dodal.
Čím vyššia rýchlosť, tým pomalšie plynie čas
Raketa Falcon 9, ktorá vyniesla kozmickú loď Crew Dragon, zrýchlila z nula na sto kilometrov za niečo menej ako dve sekundy. „To je rýchlejšie ako najrýchlejšia Formula 1. Akurát my to zažívame takmer deväť minút, pokiaľ na pretekárskej dráhe akcelerujete možno 5 – 10 sekúnd, a potom sa to spomalí,“ priblížil Pesquet. Posádka letela rýchlosťou 28 000 kilometrov za hodinu. „Je to stále ďaleko od rýchlosti svetla, ale čím rýchlejšie letíte, tým pomalšie plynie čas. Dozvedel som sa, že po šiestich mesiacoch misie sa vrátim o štyri sekundy mladší, ako by som bol, keby som ten čas strávil na Zemi,“ opísal 43-ročný francúzsky astronaut.
Návrat na Mesiac a …
Jurij Gagarin letel ako prvý človek do vesmíru pred 60 rokmi. Od toho času sa podľa Pesqueta vesmírne lety veľmi zmenili. Ľudia boli čoraz ambicióznejší, zostávali na obežnej dráhe dlhšie a budovali čoraz väčšiu infraštruktúru. „Dnes máme vesmírnu stanicu, ktorá je na obežnej dráhe už viac ako 20 rokov so stálou posádkou astronautov. Samozrejme, že rotujú, nie sú to rovnakí astronauti, ale vo vesmíre už viac ako 20 rokov žijú ľudia v obrovskej vesmírnej stanici, čo je ako sci-fi. Povedzme, že momentálne sme takmer zvládli obežnú dráhu Zeme. Teraz bude čas vrátiť sa na Mesiac udržateľnejším spôsobom,“ priblížil s tým, že na Mesiaci by sa mala vybudovať základňa tak, ako je postavená na obežnej dráhe Zeme a pokračovať ďalej. „Prešli sme dlhú cestu, ale ešte nás čaká veľa práce“.
… dobrodružstvo storočia
Ak by si mohol vo vesmíre vybrať miesto ďalšej destinácie, bol by to Mars. Výsledky, ktoré sa tam dosiahli s rovermi, považuje za skvelé, ale to, čo by na povrchu planéty mohla dosiahnuť ľudská posádka, označil za absolútne dych vyrážajúce. „Ešte nie sme úplne pripravení ísť, ale myslím si, že to bude dobrodružstvo storočia. Nie som si istý, či budem mať možnosť ísť osobne, ale byť toho súčasťou je pre mňa už teraz veľmi zaujímavé a som tým nadšený. Myslím si, že Mars bude tým, čím bol pre nás Mesiac v 60. rokoch, ale vynásobené tisíckou. Bude to neuveriteľné.“ Ako dodal, na ISS sa zároveň pripravujú na nasledujúci krok v rámci objavovania vesmíru. „Je prostriedkom, ako sa naučiť žiť vo vesmíre, pripraviť sa na dlhé vesmírne lety a to nás naučí, ako sa vrátiť na Mesiac a ako ísť na Mars.“
Štart o deň odložili
Loď Crew Dragon Endeavour odštarovala v piatok (23. 4.) z floridského mysu Canaveral po dennom odklade vynútenom nepriaznivým počasím. Posádku okrem Pesqueta tvoria astronauti americkej vesmírnej agentúry (NASA) veliteľ Shane Kimbrough a pilotka Megan McArthurová a astronaut z Japonskej kozmickej agentúry (JAXA) Akihiko Hošide. Spolu s Pesguetom sú misijní špecialisti. Pre Kimbrougha a Hošideho je to tretia cesta do vesmíru, pre Pesqueta a McArthurovú druhá.
Pesquet nesie na ISS meňavkovitý prvok – vápenatku mnohohlavú. Vo vesmíre ju oživí a bude dokumentovať účinky mikrogravitácie a žiarenia na jeho vývoj. „Medzinárodná vesmírna stanica je laboratórium, kde robíme výskum, ktorý by sme nemohli robiť na Zemi. Vďaka vlastnostiam, ktoré vesmír má, vďaka beztiažovému stavu a vesmírnemu prostrediu. Objavujeme veci v lekárskych vedách, materiálovom výskume, pracujeme so zliatinami, pracujeme s proteínovými kryštálmi a podobne. Všetky výsledky potom posielame na Zem,“ opísal Pesquet.
