Somálsky prezident Mohamed Abdullahi Mohamed v stredu (28. 4.) oznámil, že ustúpi od svojho zámeru predĺžiť si funkčné obdobie o dva roky. Kontroverzný zákon, ktorý mu mal umožniť zostať vo funkcii ďalšie dva roky, podpísal v polovici apríla. Krok sa stretol s ostrou kritikou a vyvolal rozkol v armáde.
Prezidentov mandát vypršal vo februári, v krajine sa však plánované voľby neuskutočnili. Dolná komora už schválila predĺženie prezidentovho štvorročného mandátu o ďalšie dva roky. Senát to však odmietol, čo vyvolalo politickú krízu. Mohamed svojím krokom vyvolal nesúhlas západných krajín aj darcov, ktorí Somálsku pomáhajú.
Niektorí velitelia armády a polície sa pripojili k opozícii. Znepriatelené frakcie bezpečnostných zložiek potom upevnili svoje pozície v hlavnom meste Mogadišo, čo vyvolalo obavy z násilností a bezpečnostného vákua, ktoré by mohli využiť islamskí radikáli. Počas víkendu sa sily spriaznené s opozíciou stretli v hlavnom meste s vládnymi vojskami. Prezident pochádza z kmeňa Darod, väčšina vojakov v hlavnom meste ale patrí ku kmeňu Hawiye, rovnako, ako väčšina opozičných lídrov.
Premiér Mohamed Hussein Roble prezidentov zámer predĺžiť si funkčné obdobie v utorok (27. 4.) odsúdil a vyzval k príprave prezidentských volieb.
Prezident v stredu v televíznom prejave pochválil snahu premiéra a ďalších politikov usporiadať čo najskôr voľby. Opozíciu priamo vo svojej reči nezmienil, odsúdil ale „jedincov a zahraničné subjekty, ktoré chcú zem len destabilizovať“.
V Somálsku sa už niekoľko desaťročí nekonali priame voľby, v ktorých by mal každý občan jeden hlas. Krajina upadla do chaosu v roku 1991, keď bol povstaleckými klanmi zvrhnutý dlhoročný autoritársky prezident Mohamed Siad Barre a jednotlivý klanoví vodcovia začali súperiť o moc. Krajinou potom otriasli roky konfliktov, útokov islamistického hnutia al-Šabáb a hladomoru. Al-Šabáb má aktuálne pod kontrolou rozsiahle územia na juhu krajiny aj v jej centrálnej časti a realizuje útoky aj v hlavnom meste Mogadišo.
