Začína sa obdobie, počas ktorého sa uskutoční debata o budúcnosti Európy a jej ďalšom smerovaní. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová v nedeľu (9. 5.) na stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov a šéfa slovenskej diplomacie Ivana Korčoka (nom. SaS) pri príležitosti Dňa Európy a začiatku Konferencie o budúcnosti Európy.
Čaputová: „Sme bytostne prepojení“
Konferencia je podľa hlavy štátu v prvom rade príležitosťou pre ľudí zapojiť sa a povedať svoj názor na to, akú Európsku úniu (EÚ) chceme. „Európska únia sme totiž my. Nie je to len fráza, je to vyjadrenie našej slobodnej voľby,“ doplnila prezidentka. Pripomenula, že s krajinami EÚ zdieľame nielen spoločnú geografiu alebo s väčšinou z nich aj spoločnú menu. „S Európskou úniou sme bytostne prepojení, pretože až 90 % priamych zahraničných investícii na Slovensko pochádza z európskych krajín,“ dodala.
Čaputová zdôraznila, že súčasnosť nastoľuje veľké výzvy, ku ktorým je potrebné čeliť spoločne. „Ako sa postavíme k obnove európskych ekonomík? Ako sa spoločne staneme odolnejšími voči budúcim hrozbám? Ako dokážeme zlepšiť sociálny status našich občanov? Ako zabezpečíme trvalú udržateľnosť a dosiahneme stanovené uhlíkovo-neutrálne ciele? To všetko sú otázky, na ktoré potrebujeme spoločne hľadať odpovede,“ skonštatovala.
Prezidentka pripomenula, že Slovensko s krajinami EÚ zdieľa aj hodnoty ako rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobodu a demokraciu, rovnosť, princípy právneho štátu či záväzok dodržiavať základné ľudské práva. „Veľmi si želám, aby bolo Slovensko vnímané ako konštruktívny európsky partner. Prispejme k tomu aj našou vecnou diskusiou o budúcnosti Európy,“ uzavrela.
Korčok: Únia nie je bez chýb
Podľa Korčoka je najvyšší čas, aby sa začala celoeurópska diskusia a „pýtali sme sa občanov, čo si o EÚ myslia“. „Od roku 2016 bolo viacero pokusov hľadať odpovede na budúcnosť Európskej únie. Ale táto diskusia bola najmä o tom, že politici hovorili ľudom, ako má vyzerať EÚ. Dnes to má byť o tom, že politici majú načúvať občanom. Preto Konferencia o budúcnosti EÚ vytvára platformu na európsku a domácu debatu,“ skonštatoval.
Minister zahraničných vecí zdôraznil, že ich cieľom nie je „urobiť ódu na dokonalosť EÚ“. „Všetci vieme, že Európska únia nie je bez chýb, nie je dokonalá. Preto vítame každý názor, každý kritický názor. Ja osobitne sa zaujímam o názor mladej generácie,“ dodal.
Heger sa s nádejou pozerá na plán obnovy
Premiér Eduard Heger (OĽANO) v nedeľu skonštatoval, že „široká demokratická diskusia s verejnosťou, hľadanie zhody je to, čo Európu vystihuje a na čom môžeme ďalej úspešne budovať európsku budúcnosť“.
V príhovore deklaroval odvahu vlády robiť zmeny, a to aj formou plánu obnovy. Verí, že Únia bude naďalej dobrým miestom pre život pre súčasné i budúce generácie.
„Plán obnovy však nie je len razantnou reakciou EÚ na pandémiu koronavírusu. Je súčasne aj reflexiou situácie, keď sa v členských štátoch vrátane Slovenska prestali uskutočňovať zmeny nevyhnutné pre ich ďalší rozvoj. Pohyb vpred vystriedala stagnácia. Preto sa pozerám na plán obnovy s takou nádejou,“ povedal.
Občan nemôže byť ten zabudnutý, tvrdí Kollár
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v Deň Európy uviedol, že občan musí byť neoddeliteľnou súčasťou a stredobodom každej budúcej zmeny v EÚ. „Musí mať pocit, že naňho Únia nezabúda a vo svojich politikách dokáže zodpovedať na otázky jeho každodenného života,“ vyslovil sa.
Viac ako 70 rokov európskej integrácie je podľa neho jasným dôkazom, že EÚ je úspešný projekt. Ďalej skonštatoval, že EÚ je spoločným domom, ktorý nemá alternatívu. „Súčasne ani v tento deň si nemôžeme nevšímať skutočnosť, že v ostatným rokoch EÚ prechádza zložitým obdobím prinášajúcim mnoho výziev a problémov. Medzi občanmi je cítiť určité sklamanie z toho, že namiesto konštruktívnej debaty a reformy Únie v uplynulých rokoch, takpovediac, len hasíme požiare,“ povedal Kollár. V tejto súvislosti spomenul napríklad migračnú krízu, nárast extrémizmu a euroskepticizmu, koronakrízu a brexit.
