Izrael má po siedmich rokoch nového prezidenta. Pätnásť rokov zasadal v parlamente a v rokoch 2005 až 2011 bol niekoľkokrát ministrom. Štyri roky viedol labouristickú Stranu práce, ktorá je však už desať rokov v opozícii. Izraelský parlament v stredu 2. júna zvolil do čela štátu Jicchaka Herzoga (nar. 22. septembra 1960).
Nový, jedenásty prezident krajiny v júli vo funkcii vystrieda Reuvena Rivlina. Ženatý otec troch synov bude hlavou krajiny nasledujúcich sedem rokov. Pre Izraelčanov ide o dobre známu osobu s ešte známejším rodokmeňom.
Prezidentské kreslo v krvi
Meno Herzog nie je v histórii izraelských prezidentov novinkou. Jicchak je synom bývalého prezidenta Chajima Herzoga, ktorý pochádzal zo severoírskeho Belfastu.
Herzog starší zastával úrad v rokoch 1983 až 1993 v dvoch funkčných obdobiach za sebou a na prezidentské kreslo zasadol ako 64-ročný, teda približne v rovnakom veku, ako po takmer 40 rokoch jeho syn. Dedkom Jicchaka bol rabín Jicchak Halevi Herzog, predvojnový vrchný rabín Írska. Strýkom zasa legendárny minister zahraničia z čias šesťdňovej vojny v roku 1967 Abba Eban.
Štúdium a roky v parlamente
Šesťdesiatročný rodák z Tel Avivu vyštudoval právo na Telavivskej univerzite a Cornellovej univerzite v USA. Po službe v armáde pracoval v právnickej firme, ktorú založil jeho otec.
Do politiky sa zapojil v roku 1999, keď pôsobil dva roky ako sekretár v kabinete premiéra Ehuda Baraka. V roku 2003 bol zvolený prvýkrát do parlamentu, kde zasadal až do roku 2018. V rokoch 2005 až 2011 bol ministrom bývania a výstavby, cestovného ruchu či sociálnych vecí.
Kandidát na premiéra
Umiernený Herzog, ktorý bol od roku 2018 do tohto roku predsedom Židovskej agentúry pre Izrael, ktorá podporuje židovské prisťahovalectvo, v roku 2011 neúspešne kandidoval na šéfa Strany práce. O dva roky neskôr sa ním stal. Vo voľbách v marci 2015 bol kandidátom strany na premiéra. Jeho formácia, ktorá vtedy kandidovala v koalícii Sionistický zväz so stranou Pohyb Cipi Livniovej, skončila druhá za Likudom premiéra Benjamina Netanjahua. Šéfom labouristov bol v rokoch 2013 až 2017 a šéfom opozície v parlamente v rokoch 2013 až 2018, keď z parlamentu odišiel.
V minulosti opakovane kritizoval premiéra Netanjahua za malý či skôr žiadny pokrok v mierovom procese s Palestínčanmi. Raz o ňom povedal, že je to „slabý premiér, ktorý si vedie dobre ako divadelný herec, ale zle ako vodca“. V roku 2015 tiež vyzval, aby sa ľudí, ktorí utekajú pred vojnou v Sýrii, ujal aj židovský štát.
