Európska komisia v stredu (9. 6.) zažalovala Česko a Poľsko na súdnom dvore Európskej únie pre to, že nedovoľujú cudzincom z EÚ vstupovať do politických strán.
Podľa exekutívy EÚ tým obe krajiny obmedzujú ich právo kandidovať v miestnych a európskych voľbách za rovnakých podmienok, aké majú českí a poľskí občania. Komisia o tom informuje na svojom webe.
Česko a Poľsko sú podľa Bruselu jedinými krajinami dvadsaťsedmičky, ktorých legislatíva členstvo v politických stranách občanom iných štátov únie zakazujú.
Prípad sa rieši od roku 2012
Komisia sa českým obmedzením zaoberá už od roku 2012, keď formálne začala konanie pre porušenie pravidiel EÚ.
Česko však podľa únijnej exekutívy na opakované výčitky reagovalo tvrdením, že jeho zákony sú v súlade so spoločnými predpismi európskeho bloku.
EK adresovala do Prahy list s otázkou na najnovší vývoj naposledy vlani v decembri. Komisia však zhodnotila, že zostal bez uspokojivej odpovede. Podobne ako v prípade Varšavy.
Zákon používa termín občan
Združovanie v politických stranách upravuje v Českej republike zákon číslo 424/1991, ktorý používa termín občan, no ako upozorňuje vo svojej štúdii z roku 2015 Parlamentný inštitút (servisná organizácia Snemovne a Senátu), nie je v predpise výslovne uvedené, že ide o štátneho občana ČR.
Stanovy niektorých politických strán (napríklad ČSSD, ÁNO, KSČM alebo TOP09) však štátne občianstvo ČR ako podmienku členstva stanovujú.
Kritika ombudsmanky
Väčšinový právny názor v Českej republike tvrdí, že členstvo v politických stranách je viazané na občianstve ČR, v minulosti sa tým zaoberal aj úrad verejnej ochrany práv.
„Zákon o združovaní v politických stranách a hnutiach toto právo priznáva len občanom ČR. Ani občania EÚ, ktorí v ČR získajú povolenie na trvalý pobyt, sa tak nemôžu stať členmi politickej strany. Vo voľbách sú tak znevýhodnení. V prípade volieb do Európskeho parlamentu, keď môžu svojich kandidátov nominovať výlučne politické strany, sú tak cudzinci z iných krajín EÚ s pobytom v Českej republike priamo diskriminovaní,“ píše sa v stanovisku českej ombudsmanky z roku 2014.
