Pondelňajší samit NATO (14. 6.) bude kľúčový pre Severoatlantickú alianciu a kolektívnu bezpečnosť tohto 30-členného obranného zoskupenia. Uviedol to v piatok (11. 6.) generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Šéf Aliancie pripomenul, že rokovania lídrov, medzi ktorými sa prvýkrát predstaví americký prezident Joe Biden, sa dotknú širšej škály tém. Prezidenti budú hovoriť o reformnej iniciatíve NATO 2030 a spoločnom stiahnutí jednotiek z Afganistanu.
Ďalšie témy sa týkajú asertívneho správania Ruska, bezpečnostných dôsledkov rozmachu Číny, klimatickej agendy a tiež obrany v kybernetickom priestore po viacerých rozsiahlych a cielených útokoch na počítačové systémy a ciele spojeneckých krajín.
Stoltenberg upozornil na výzvy, ktoré konanie Ruska a Číny predstavuje pre medzinárodný poriadok. „Žijeme v dobe globálnej konkurencie a musíme reagovať na mnoho hrozieb a výziev súčasne,“ vysvetlil.
Dodal, že medzi výzvy, ktorým v súčasnosti čelí Aliancia, patrí aj Rusko a Čína, ktoré „odmietajú medzinárodný poriadok založený na pravidlách“, potom pretrvávajúca hrozba terorizmu, riziko kybernetických útokov, rušivé technológie a klimatická zmena.
Spoločne proti výzvam
„Žiadna krajina ani žiaden kontinent nemôžu čeliť všetkým týmto výzvam osamotene. Ale Európa a Severná Amerika nie sú samy, sú spolu v NATO,“ odkázal Stoltenberg.
Podľa jeho slov spojenci musia dať jasne najavo, že článok päť Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane sa už neuplatňuje len na útoky na zemi, vode a vo vzduchu, ale aj v kyberpriestore, na čom sa najvyšší predstavitelia NATO zhodli už v roku 2014.
Stoltenberg zdôraznil, že lídri sa na samite chystajú vyslať jasný signál, že Aliancia je odhodlaná brániť sa rovnako efektívne v kybernetickom priestore ako v každej inej oblasti.
„Očakávam od lídrov, že prijmú rozhodnutie, že ak dôjde k vážnemu útoku na naše družice alebo iné kapacity vo vesmíre, môže byť aktivovaná aliančná obrana,“ uviedol. A spresnil, že to isté by malo platiť, ak ktoréhokoľvek spojenca napadnú z vesmíru.
