Ekonomicky silné krajiny skupiny G7 poskytnú v nasledujúcom roku miliardu vakcín proti covidu-19 chudobným krajinám, aby mohli zaočkovať svoju populáciu.
Povedal to v nedeľu (13. 6.) po skončení samitu G7 britský premiér Boris Johnson. Po trojdňovom rokovaní G7 v Cornwalle účastníci tiež okrem iného sľúbili ďalšie peniaze na boj proti globálnemu otepľovaniu a kritizujú Čínu.
Priamo alebo cez COVAX
„Pred týždňom som požiadal svojich kolegov o pomoc s prípravou a poskytnutím dávok, ktoré potrebujeme na zaočkovanie celého sveta do konca roku 2022,“ povedal Johnson novinárom.
„Som veľmi rád, že môžem oznámiť, že tento víkend lídri prisľúbili viac ako jednu miliardu dávok buď priamo, alebo prostredníctvom financovania programu COVAX.“
Záväzok však zďaleka nedosahuje 11 miliárd dávok, ktoré sú podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) potrebné na preočkovanie najmenej 70 % populácie a skutočné ukončenie pandémie, upozornila agentúra AP.
Silné ekonomiky tiež plánujú ďalej exportovať, vydávať licencie a zabezpečovať neziskovú výrobu vakcín. Skupina tiež vyzýva na vedecké a poctivé skúmanie pôvodu koronavírusu, pričom zúčastniť sa má aj Čína, kde prvýkrát identifikovali vírus.
Krajiny G7 sa ďalej zaväzujú podporovať program ACT-Accelerator (ACT-A), ktorý má organizovať výskum a globálnu distribúciu vakcín, liekov a testov. „Podporujeme diskusiu o rozšírení mandátu ACT-A na rok 2022 a jeho revíziu, ktorá ho zefektívni,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Peniaze na obmedzenie emisií
V rámci snahy spomaliť globálne otepľovanie plánuje skupina G7 do roku 2025 mobilizovať každoročne sto miliárd dolárov chudobným štátom na obmedzenie škodlivých emisií.
Z peňazí sa tiež majú financovať projekty budovania infraštruktúry a technológie šetrnejšie k životnému prostrediu. G7 vyzýva ďalšie bohaté štáty, aby ju nasledovali.
Skupina sa tiež zaviazala, že do roku 2030 zníži na polovicu emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 2010. V pasáži týkajúcej sa životného prostredia je tiež ukončenie vládnej podpory ťažbe uhlia ako najväčšiemu znečisťovateľovi.
Ekologické skupiny ale nie sú spokojné. Nič sa nezmení, kým štáty peniaze neposkytnú, uvádza organizácia Greenpeace. Rozvinuté krajiny sa v OSN už v roku 2009 dohodli na poskytnutí po 100 miliardách dolárov do roku 2020 chudobným štátom na tieto účely, ale sľub nesplnili.
Účastníkov samitu oslovil aj prírodovedec David Attenborough a povedal, že riešenie otázok klimatickej zmeny je teraz záležitosťou politiky rovnako ako vedy. „Vieme presne, čo sa na planéte deje, a vieme, čo treba za desať rokov urobiť. Vysporiadať sa s tým je rovnako vec politiky a komunikácie, ako aj vedy a technológie,“ povedal.
Komuniké k Číne
USA podľa agentúr presadili do záverečného komuniké aj vyjadrenia k Číne. To vyzýva na rešpektovanie ľudských práv v čínskej provincii Sin ťiang, kde žije menšina moslimských Ujgurov, a na zabezpečenie autonómie Hongkongu.
„Budeme presadzovať svoje hodnoty vrátane výzvy, aby Čína rešpektovala ľudské práva a základné slobody, najmä v súvislosti so Sin-ťiangom, zabezpečila slobody a vysoký stupeň autonómie Hongkongu,“ uvádza sa v dokumente G7.
Spomína sa aj potreba zabezpečiť stabilitu v taiwanskej úžine. „Sme znepokojení situáciou v Juhočínskom mori a sme zásadne proti jednostranným pokusom zmeniť tamojší status quo a vyvolávať napätie,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Odsúdili konanie bieloruských úradov i Moskvy
Krajiny skupiny G7 tiež vyjadrili silné znepokojenie nad konaním bieloruských úradov, ktoré pokračujú v útokoch na ľudské práva, základné slobody a medzinárodné právo, a varovali, že sa zasadia o potrestanie pôvodcov týchto útokov i cestou sankcií.
Lídri G7 tiež vyjadrili obavy z potláčania občianskej spoločnosti v Rusku a vyzvali Moskvu, aby zabránila kybernetickým útokom vedeným z ruského územia a vyšetrila použitie chemických zbraní na ruskej pôde.
