O poslaneckej novele zákona, ktorá má priniesť presun pozemkov v chránených územiach pod envirorezort, by sa malo ešte diskutovať. Rokovanie sa má uskutočniť budúci týždeň v priestoroch Národnej rady (NR) SR. Návrh však bude pokračovať v parlamentnom procese.
Po stretnutí s predsedom parlamentu Borisom Kollárom, šéfom pôdohospodárskeho výboru Jaroslavom Karahutom (obaja Sme rodina) a ministrom životného prostredia Jánom Budajom (OĽANO) to uviedli organizácie, ktoré volajú po medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Žiadajú prísnejšie posúdenie zákona
Presun pozemkov v chránených územiach pod envirorezort v rámci poslaneckej novely zákona kritizujú poľnohospodári, lesníci, poľovníci, ale aj mestá a obce.
Organizácie poukázali na to, že takýto návrh zákona by nemal byť prijímaný na základe poslaneckého návrhu, ale musí prejsť štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním.
„Necítili sme zhodu ani podporu v tom, aby tento zákon išiel ako vládny materiál z rezortu životného prostredia štandardným pripomienkovým konaním,“ skonštatoval po utorkovom (15. 6.) rokovaní hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák.
To, že poslanecký návrh bude pokračovať v procese, nepovažujú za vhodné. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) proti tomuto zákonu nie je, chce však, aby to bol riadne prerokovaný.
Zmena by ovplyvnila lúky, lesy aj pasienky
Minister Budaj podľa viceprezidenta Slovenskej poľovníckej komory Alojza Kaššáka pripustil, že „bezzásah“ sa bude prehodnocovať. „Toto nie je podľa nás štandardný postup, aby sme najprv niečo schválili a potom robili výnimky z nejakých bezzásahových území alebo bezzásahového režimu,“ zdôraznil.
Predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan poukázal na to, že sa to týka v podstate celého vidieka, aj poľnohospodárov. „Ide o približne 3 000 hektárov pozemkov, ktoré sú v súčasnosti hlavne vysokohorské lúky a pasienky, ktorých by sa to dotklo,“ priblížil Jozef Artim zo SPPK.
Prechod do „bezzásahu“ by podľa Slovenskej poľovníckej komory ovplyvnil približne 900 poľovníckych revírov. Je to pritom v lesných oblastiach, kde minimálna výmera poľovníckeho revíru je 2 000 hektárov. Ak by sa na takejto ploche nepoľovalo, spôsobilo by to podľa Kaššáka obrovské škody na lesných porastoch.
Zároveň poukázali, že novela spôsobí aj výpadok v daňových príjmoch samospráv. V praxi by mohli mestá a obce prísť na daniach o 1,5 milióna eur.
