V Ženeve sa skončilo rokovanie amerického prezidenta Joea Bidena a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina, na ktorom sa zúčastnili rozšírené delegácie oboch strán. Oznámil to Biely dom, podľa ktorého ide zároveň o koniec dnešného americko-ruského samitu.
Rokovania trvali 3,5 hodiny, po ich skončení Biden vilu opustil, uviedla agentúra TASS. Podľa zdroja agentúry Interfax medzi zúčastnenými delegátmi boli rozhovory „celkom úspešné“.
Putin po ich skončení na samostatnom tlačovom brífingu oznámil, že sa so svojím americkým náprotivkom dohodol na návrate ruského veľvyslanca do Washingtonu a amerického ambasádora do Moskvy.
Rokovania so šéfom Bieleho domu označil za konštruktívne, určite nie nepriateľské.
Navaľného opäť nemenoval
Putin tiež vyhlásil, že kritik Kremľa Alexej Navaľnyj sa vrátil do Ruska s vedomím, že ho zatknú, keďže porušil ruské zákony a podmienky podmienečného trestu. Informovala o tom agentúra AFP.
„Tento človek vedel, že porušuje ruské zákony. Bol dva razy odsúdený,“ uviedol Putin bez toho, aby Navaľného menoval.
Dodal, že Navaľnyj v nemocnici v Berlíne, kam ho previezli po otrave novičkom, „dával na internet svoje videá… a vedome chcel porušiť zákon“. „Spravil presne to, čo chcel,“ povedal s tým, že ignoroval zákon.
Väznenie Navaľného prirovnal Putin k obvineniam voči vzbúrencom, ktorí sa podieľali na útoku na americký Kapitol zo 6. januára, pri ktorom zomreli piati ľudia. Putin argumentoval, že podporovatelia exprezidenta Donalda Trumpa prišli do sídla Kongresu „s politickými požiadavkami“ a následne boli za to uväznení.
Na margo zvýšeného napätia medzi Ruskom a USA a ich spojencami vo vojenskej oblasti a obáv Washingtonu z ruských vojenských aktivít Putin povedal, že Rusko robí cvičenia na svojom území rovnakým spôsobom, ako Spojené štáty na svojom území.
Moskva však „neťahá“ svoju vojenskú techniku a vojakov k hraniciam USA. „Bohužiaľ, naši americkí partneri to robia. ‚Obavy‘ z tejto situácie by preto nemala vyjadrovať americká strana, ale ruská,“ konštatoval Putin.
Téma vstupu Ukrajiny do NATO sa podľa Putina preberala len okrajovo, pretože podľa neho „nie je o čom rokovať“.
Ruský prezident potvrdil, že Biden ho do Bieleho domu nepozval. Ich vzájomné stretnutie napriek tomu zhodnotil ako „produktívne, dôležité a konkrétne“. Konalo sa „v atmosfére, ktorá bola zameraná na dosahovanie výsledkov“.
Zničujúce následky po smrti Navaľného
Biden na tlačovej konferencii vyhlásil, že Washington nebude tolerovať zasahovanie Kremľa do demokracie v USA. Informovala o tom agentúra AFP.
„Atmosféra celého stretnutia bola dobrá, pozitívna,“ povedal Biden novinárom s tým, že prezidenti si neadresovali „nijaké vyhrážky“. Putinovi však dal jasne najavo, že „nebudeme tolerovať pokusy o narušenie našej demokratickej suverenity či podkopanie našich demokratických volieb a budeme na to reagovať“.
Šéf Bieleho domu poznamenal, že Putin vie, že ak by zo strany Ruska došlo k opätovnému zasahovaniu do volieb v USA alebo k ďalším kybernetickým útokom, „bude to mať následky“, píše stanica CNN.
Putinovi dal zoznam 16 subjektov kritickej infraštruktúry USA, ktoré by sa nemali stať terčom kybernetických či iných útokov. Americký prezident vyjadril zároveň presvedčenie, že Putin bude jeho varovania rešpektovať. „Myslím si, že posledná vec, ktorú (Putin) teraz chce, je studená vojna,“ vyhlásil.
Biden povedal, že Spojené štáty budú vždy hovoriť o téme dodržiavania ľudských práv a o prípadoch, keď dochádza k ich porušovaniu.
„Upozornil som ho, že preto budeme vyjadrovať naše obavy v takýchto prípadoch, ako je Alexej Navaľnyj,“ uviedol. V tejto súvislosti dodal, že ak by Navaľnyj vo väzbe zomrel, dôsledky „pre Rusko by boli zničujúce“.
Kritiku ľudských práv v USA zo strany Putina nazval Biden „smiešnou“. Medzi vpádom prívržencov exprezidenta Donalda Trumpa do Kapitolu a pokojným pochodom za slobodné a spravodlivé voľby je veľký rozdiel, zdôraznil.
Biden pripomenul „pevný záväzok“ svojej administratívy vo veci suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny.
Obaja lídri hovorili i o spolupráci v súvislosti s Iránom a sťahovaní amerických vojsk z Afganistanu. Biden vyjadril nádej, že „existuje skutočná šanca na významné zlepšenie“ vzťahov medzi USA a Ruskom. Spojené štáty sa však nevzdajú svojich princípov a hodnôt.
Rokovaní sa zúčastnili aj ministri zahraničných vecí
Rokovania vo vile La Grange boli rozdelené do dvoch častí, na úvodnej sa zúčastnili okrem hláv štátov tiež ministri zahraničia Spojených štátov Antony Blinken a Ruska Sergej Lavrov. Po prestávke sa k nim pripojili ďalší členovia oboch delegácií.
Za ruskú stranu to podľa agentúry TASS boli okrem iného námestník ministra zahraničia Sergej Rjabkov, Putinov poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov či náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov.
Zloženie americkej delegácie podľa televízie CNN doplnili Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, šéf ruskej sekcie americkej Národnej bezpečnostnej rady Eric Green či námestníčka ministra zahraničia Victoria Nulandová.
Druhej časti samitu sa zúčastnil tiež ruský veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Antonov a americký veľvyslanec v Moskve John Sullivan.
