Počet obetí pandémie koronavírusu celosvetovo presiahol štyri milióny. Vyplýva to z údajov spravodajskej agentúry Reuters.
COVID-19 prvýkrát potvrdili v Číne na konci roku 2019. Za prvý rok pandémie zomreli dva milióny ľudí. Ďalšie dva milióny za necelého pol roka. Celkovo sa vírusom nakazilo už takmer 180 miliónov ľudí.
Skutočný počet obetí je vyšší
Časť zdravotníckych odborníkov tvrdí, že počet oficiálne potvrdených úmrtí na covid je globálne podcenený. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) minulý mesiac uviedla, že pandémia si podľa jej odhadov vyžiadala dvakrát až trikrát viac obetí, ako koľko uvádzajú oficiálne štatistiky.
V absolútnom počte zosnulých po nákaze koronavírusom sú na prvých piatich priečkach Spojené štáty, Brazília, India, Rusko a Mexiko. Tieto krajiny zároveň predstavujú 50 percent všetkých celosvetovo zaznamenaných úmrtí. V prepočte na populáciu majú najviac zosnulých Peru, Maďarsko, Bosna a Hercegovina, Česko a Gibraltár, uvádza Reuters.
Aktuálne najhoršia situácia je v Latinskej Amerike
Najhoršia situácia teraz panuje v krajinách Latinskej Ameriky; z tohto regiónu pochádza 43 zo 100 všetkých novohlásených prípadov nákazy.
Na juhu amerického kontinentu je zároveň deväť krajín, ktoré za posledný týždeň evidovali v prepočte na obyvateľa najviac zosnulých. Nemocnice v Bolívii, Čile či Uruguaj najčastejšie prijímajú osoby vo veku od 25 do 40 rokov. V brazílskom veľkomeste Sao Paulo tvoria ľudia s covidom okolo 80 percent všetkých pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti.
Najviac zosnulých v absolútnych počtoch v posledných dňoch majú India a Brazília, ktoré sa okrem iného stretávajú s nedostatkom pohrebných miest. Tretina celosvetovo nahlásených mŕtvych za deň pochádza práve z Indie.
Problémy s očkovaním
Reuters pripomína, že mnoho krajín, najmä tých chudobnejších, má ťažkosti s očkovaním populácie. Naopak v krajinách ako Británia, ktorá má v absolútnych počtoch najvyšší počet úmrtí s covidom v Európe, či v USA sú vysoké počty nakazených a úmrtí na ústupe práve vďaka úspešným očkovacím kampaniam. Inštitúcie aj organizácie preto vyzývajú, aby bohatšie štáty časť vakcín darovali chudobnejším krajinám.
„Hlavným problémom amerického kontinentu nie je prijatie vakcíny, ale jej dostupnosť,“ uviedla tento týždeň šéfka Panamerickej zdravotníckej organizácie (PAHO) Carissa Etienneová. Darcov vakcín vyzvala, aby vakcíny poskytli čo najskôr.
Ekonomicky silné krajiny skupiny G7 na summite minulý týždeň sľúbili, že v nasledujúcom roku poskytnú chudobným krajinám miliardu dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19.
