Rok 2020 bol posledným v rámci programového obdobia 2014–2020, v ktorom mohla Slovenská republika využiť na udržateľný rozvoj spoločnosti 13,7 mld. eur.
K záveru minulého roka sa pritom podarilo vyčerpať len 39,7 % z alokovaných európskych financií, čo predstavuje približne 5,5 mld. eur. V piatok 18. júna o tom informoval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.
Slovensko môže v rámci platných pravidiel postupne čerpať prostriedky z ukončeného sedemročného programového obdobia až do konca roku 2023.
„Nízka výška čerpania nie je pre spoločnosť dobrým signálom, a to hlavne v čase, keď verejné rozpočty sú výrazne zaťažené mimoriadnymi výdavkami spojenými s minimalizáciou dopadov celosvetovej pandémie spôsobenej ochorením COVID-19,“ zhodnotil NKÚ.
„Čerpanie európskej finančnej pomoci je dlhodobo problematickou témou, na ktorú kontrolný úrad upozorňuje. Napriek prijímaným opatreniam je Slovensko každý rok na konci rebríčka čerpania zo všetkých členských štátov Únie,“ spresnil úrad.
Podľa údajov NKÚ išlo najviac prostriedkov do oblasti dopravy, v ktorej sa už podarilo vyčerpať 2,16 mld. eur, čo však predstavuje iba 36 % z celkovej alokácie.
Vláda vynaložila na pandémiu 1,8 miliardy
Domáca ekonomika v dôsledku pandémie klesla medziročne o 4,8 %, pričom ešte v polročnej prognóze sa počítalo s jej takmer dvojnásobným spomalením.
Kríza priniesla do investovania opatrnosť a odklad investičných plánov, dôsledkom čoho investičná aktivita medziročne klesla o 12 % (cca 2,3 mld. eur).
„Analytici však v tejto súvislosti poukazujú na pozitívny vývoj domácej spotreby. Tú podržal stabilnejší trh práce, a to aj vďaka aktívnym opatreniam na udržanie pracovných miest,“ priblížil NKÚ.
Úrad spresnil, že vládne výdavky, ktoré priamo súviseli s riešením pandémie, boli na úrovni 1,8 mld. eur.
Výslednú sumu tvoria aj európske prostriedky, ktoré boli využité na úhradu výdavkov podpornej schémy „Prvá pomoc“ vo výške 251,9 mil. eur a na poskytovanie úverov pre podnikateľov v sume 83 mil. eur.
„Kontrolný úrad pozitívne hodnotí kroky vlády, ktorými postupne od marca 2020 zmierňovala dopady pandémie. Išlo okrem iného o zavedenie ošetrovného, predĺženie podpornej doby poberania dávky v nezamestnanosti, finančnú podporu pre zamestnávateľov a živnostníkov na účely udržania zamestnanosti,“ uviedol NKÚ.
Dvanásťkrát viac ako počas krízy v roku 2009
Dodal, že účelové prostriedky prispeli k úhrade zvýšených výkonov zdravotníckych zariadení a pomohli riešiť mzdové náklady na pracovníkov v prvej línii.
Podľa Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum (WIFO) Slovensko v roku 2020 vynaložilo na boj proti koronavírusu 4,9 % HDP. V porovnaní s finančnou krízou z roku 2009 slovenská vláda vyčlenila na boj s pandémiou dvanásťnásobne viac verejných zdrojov.
Slovák dlží vyše 10 000 eur
Miera nezamestnanosti v roku 2020 atakovala úroveň 6,7 %, o prácu tak v minulom roku prišlo približne 46 000 ľudí. Priemerná mesačná nominálna mzda bola na úrovni 1 133 eur.
Konsolidovaný dlh verejnej správy sa vyšplhal k 55 mld. eur a v porovnaní s rokom 2019 tak vzrástol o takmer 10 mld. eur.
Slovensko sa napriek nepriaznivému vývoju stále drží uprostred členských krajín EÚ s dlhom 60,6 % HDP. Dlh na jedného obyvateľa Slovenska je už nad úrovňou 10 100 eur.
Výšku celkového verejného dlhu najvýraznejšie ovplyvnili výdavky štátneho rozpočtu (23,5 mld. eur), ktoré boli v mimoriadne zložitom rozpočtovom roku o 7,8 mld. eur vyššie ako príjmy (15,7 mld. eur).
