Víťazom piatkových (18. 6.) prezidentských volieb v Iráne sa podľa očakávania stal ultrakonzervatívny sudca Ebráhím Raísí.
Oznámila to v sobotu (19. 6.) iránska štátna televízia. Podľa doterajších výsledkov Raísí dostal v prvom kole hlasovania zhruba 62 percent hlasov.
Raísího víťazstvo už predtým naznačil súčasný prezident Hassan Rúhání, k zisku mandátu mu zablahoželali na sociálnych sieťach aj jeho súperi.
Kto je nový iránsky prezident?
Raísí, 60-ročný šéf iránskej justície, je považovaný za blízkeho spolupracovníka a chránenca najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.
Patrí k iránskym predstaviteľom, na ktorých USA uvalili sankcie, píše AP s tým, že vo voľbách zjavne zvíťazil po tom, ako príslušné úrady zamietli kandidatúru jeho najsilnejšej konkurencii.
Oponenti z radov ochrancov ľudských práv ale pri predvlaňajšom vymenovaní Raísího do čela iránskej justície pripomenuli jeho temnú minulosť. Raísí bol totiž jedným z aktérov masových popráv, ktoré sa konali na konci iracko-iránskej vojny v roku 1988.
Podľa medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv bolo vtedy popravených až 5 000 ľudí, iránska opozícia tvrdí, že ich bolo až 30 000. Popravy sa konali na príkaz vtedajšieho duchovného vodcu Rúholláha Chomejního a Teherán ich oficiálne nepriznal. Raísí bol členom tribunálu, ktorý vynášal rozsudky smrti. Nikdy sa k tejto svojej aktivite nepriznal.
Na sankčnom zozname Spojených štátov
Raísího kritizovali aj Spojené štáty. „Raísí, ktorý sa podieľal na masových popravách politických väzňov, bol vybraný, aby viedol iránsku justíciu. To je hanba! Režim sa vysmieva právnemu procesu, keď toleruje nespravodlivé súdy a väzňov ľudí v nehumánnych podmienkach. Iránci si zaslúžia niečo lepšie,“ napísal pred dvoma rokmi na twitteri zástupca hovorcu amerického ministerstva zahraničia Robert Palladino. USA tiež v novembri 2019 Raísího zaradili na svoj sankčný zoznam.
Odporca Západu
Raísí, ktorý je považovaný za zaprisahaného odporcu Západu, je zástancom islamizácie univerzít, obmedzenia prístupu k internetu i cenzúry západnej kultúry a rodovej segregácie na pracovnom trhu.
Podporuje rozvoj poľnohospodárskeho sektora a sľubuje vytvorenie nových pracovných miest. Povedal tiež, že dáva prednosť budovaniu vzťahov s geograficky bližšími štátmi. Znamenalo by to, že je ochotný pokračovať v normalizácii vzťahov so sunnitskou Saudskou Arábiou, ktorá je regionálnym súperom šiitského Iránu a s ktorou nedávno začal Teherán rokovať.
Podľa analytikov by tiež Raísí nemal byť v zásade proti obnoveniu jadrovej dohody z roku 2015, v ktorej sa Irán zaviazal k obmedzeniu svojho jadrového programu výmenou za uvoľnenie medzinárodných sankcií.
