Europoslanci vo štvrtok (24. 6.) výraznou väčšinou hlasov schválili takzvaný klimatický zákon, ktorý stanovuje záväzné pravidlá pre dosiahnutie spoločných emisných cieľov Európskej únie.
Kľúčová norma environmentálnej stratégie EÚ určuje postup, akým by mala Únia v polovici storočia dosiahnuť klimatickú neutralitu, teda neprodukovať žiadne emisie skleníkových plynov, prípadne ich vyvážiť napríklad výsadbou nových stromov.
„Veda hovorí úplne jasne. Ak rýchlo neobmedzíme naše emisie, výsledok bude katastrofálny,“ komentovala schválenie pravidiel švédska spravodajkyňa návrhu Jytte Gutelandová z parlamentnej frakcie socialistov. Spolu s ňou normu podporilo 441 poslancov, proti hlasovalo 203 a 51 sa hlasovania zdržalo.
Norma, ktorú ešte musia formálne schváliť členské krajiny, presúva do právne záväznej podoby záväzok, na ktorom sa štáty a europoslanci zhodli vlani. Únia podľa neho obmedzí do roku 2030 emisie skleníkových plynov minimálne o 55 percent v porovnaní s rokom 1990.
Príliš veľké ciele?
Mnohí poslanci najmä z radov zelených sa usilovali o ešte prísnejší záväzok, a preto návrh nepodporili. Kompromisný variant vychádza v ústrety požiadavkám členských štátov, z ktorých niektoré vrátane Česka, považovali 55-percentný cieľ za príliš ambiciózny.
Klimatické pravidlá vo všeobecnosti definujú opatrenia, ktoré by Únia mala prijímať na ceste k nulovým emisiám. Vypracovanie podrobných návrhov bude v nasledujúcich mesiacoch a rokoch na Európskej komisii. Tá chce najskôr v polovici júla predstaviť ambicióznejšie záväzky v podiele obnoviteľných zdrojov energie či emisií z automobilovej dopravy.
Súčasná stratégia počíta s predchádzajúcimi nižšími cieľmi (zníženie emisií o 40 %) a očakáva sa, že nový návrh vyvolá medzi členskými krajinami, aj napríklad pri automobilovej loby, hlasné a dlhé diskusie.
