Európska komisia (EK) vo štvrtok (15. 7.) začala konanie s Maďarskom a Poľskom pre obavy z porušovania práv sexuálnych menšín (LGBTI) v oboch krajinách.
Kým v maďarskom prípade je dôvodom najmä nový zákon – okrem iného zakazujúci v školách informovať o menšinovej sexuálnej orientácii, v prípade Poľska sú podľa EK problémom zóny bez LGBTI ideológie, ktoré vyhlásili desiatky poľských miest.
Obom štátom, s ktorými exekutíva EÚ dlhodobo vedie viacero samostatných konaní, súvisiacich s právnym štátom a európskymi hodnotami, zaslala komisia listy a dala im dva mesiace na reakciu.
„Rovnosť a rešpekt k ľudským právam sú základné hodnoty EÚ. Komisia použije všetky nástroje na obhajobu týchto hodnôt,“ komentoval začatie konania hovorca EK Johannes Bahrke.
Dlhodobá kritika
Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová avizovala tvrdý postup proti Maďarsku už v júni. Vtedy maďarský parlament ovládaný konzervatívnou stranou Fidesz premiéra Viktora Orbána schválil normu, zakazujúcu akúkoľvek prezentáciu homosexuality a diel s ňou spojených na školách pre deti do 18 rokov.
Zákon, ktorý odsúdila väčšina lídrov krajín Únie, označila Von der Leyenová za hanebný. Orbán, ktorý má s Bruselom spory aj pre obmedzovanie plurality médií či útoky na mimovládne organizácie, ho však odmietol zmeniť s tým, že norma chráni deti pred sexuálnym zneužívaním.
Poľské „zóny bez LGBT ideológie“ kritizuje EK už od vlaňajška a viacerým mestám, ktoré ich vyhlásili, zastavila finančnú podporu z fondov EÚ.
Dostane sa to až na súd?
Ak Budapešť a Varšava námietkam exekutívy Únie nevyhovejú, môže konanie dospieť až pred súd EÚ. Ten má možnosť nariadiť zrušenie sporných pravidiel pod hrozbou vysokej pokuty.
Poľská justícia pritom v súčasnosti rieši nadradenosť práva EÚ nad poľskými zákonmi, čo môže podľa niektorých názorov ohroziť ďalšie zotrvanie krajiny v „dvadsaťsedmičke“.