Jedenásť kúpeľných miest Európy, medzi ktorými sú aj Karlove Vary, Mariánske Kúpele a Františkove Kúpele, získalo titul svetového dedičstva UNESCO.
Rozhodol o tom v sobotu (24. 7.) medzivládny Výbor svetového dedičstva na svojom 44. zasadnutí v meste Fu – čou v Číne. ČTK to oznámilo české ministerstvo kultúry. Pre celosvetovú pandémiu sa rokovania od 16. – 31. júla konajú online.
Okrem západočeského kúpeľného trojuholníka bolo na Zoznam svetového dedičstva UNESCO zapísaných ďalších osem kúpeľných miest – Baden – Baden, Bad Ems a Bad Kissingen v Nemecku, Spa v Belgicku, Vichy vo Francúzsku, Montecatini Terme v Taliansku, Baden pri Viedni v Rakúsku a City of Bath v Anglicku.
Všetkých 11 kúpeľných miest tak spoločne predstavuje jednu položku na Zozname svetového dedičstva. Počet pamiatok, ktoré má Česká republika na tomto zozname, tak vzrástol na 15.
O zápis žiadalo sedem krajín spoločne
Žiadosť o zápis Slávnych kúpeľných miest Európy medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO pripravili spoločne Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Veľká Británia a Česko, ktoré projekt zaštítili a koordinovali. Nomináciu odporučila na zápis Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla ICOMOS, ktorá sa zaoberá ochranou kultúrneho dedičstva po celom svete.
V posudku ICOMOS vyzdvihol predovšetkým dve kritériá – výnimočnú architektúru kúpeľných miest a fenomén kúpeľných pobytov vrátane postupov a balneologických postupov.
Český minister kultúry hodnotil zápas ako vynikajúci príklad spolupráce rezortov, inštitúcií aj odborníkov v siedmich krajinách. „Veľmi si vážim podporu starostov a primátorov dotknutých miest, ktorí neúnavne tento projekt podporovali aj finančne zabezpečovali po dlhý čas jeho náročnej prípravy,“ uviedol.
Kúpeľné mestá predstavujú jedinečné kultúrne dedičstvo
Slávne kúpeľné mestá Európy, ktoré zväčša vznikli okolo prírodných minerálnych prameňov, podávajú spoločne svedectvo o fenoméne európskeho kúpeľníctva, ktoré prekvitalo najmä od začiatku 18. storočia do prvej tretiny 20. storočia, uviedlo ministerstvo.
Charakteristickým rysom tohto fenoménu je kombinácia kúpeľných a liečebných postupov v interiéri i exteriéri s pestrou ponukou možností na trávenie voľného času, čo sa odrazilo aj v špecifickej podobe kúpeľných miest a ich architektúre.
Súbory kúpeľných budov zahŕňajúce kúpeľné domy, zriedkavé pavilóny, pitné haly či kolonády dopĺňajú spoločenské domy, kasína, divadlá a ďalšie kultúrne zariadenia a všetko je začlenené do krajinného prostredia so žriedlami minerálnych prameňov, s parkmi, záhradami, promenádami a športoviskami.
Okolitá upravená krajina sa využíva na pohybové aktivity v rámci liečebnej terapie, na relaxáciu a zábavu. Kúpeľné mestá boli v Európe jedinými miestami, ktoré kultúrne konkurovali veľkým metropolám a ktoré sa stali zdrojom intelektuálnej, umeleckej, sociálnej a politickej inšpirácie, uviedlo ministerstvo.
