Na Slovensku stúpa počet odporcov očkovania. Kým v máji ich bolo necelých 31 percent, aktuálne je to 36 percent opýtaných v rámci výskumu. Odborníci vidia príčiny v lepšej epidemickej situácii, politike, kampani aj chybách stratégie očkovania.
Z desiatej vlny výskumu v rámci projektu „Ako sa máte, Slovensko? „ v období od 15. až 20. júla vyplýva, že poklesol počet nerozhodnutých ľudí a ich väčšia časť sa pridala na stranu tých, ktorí hovoria, že sa zaočkovať nedajú. Výskum iniciovali súkromné spoločnosti v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV).
Očkovací systém je stále v mnohom nepohodlný
Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV vidí príčinu nielen v zlepšení situácie s ochorením na covid, ale aj v spochybňovaní očkovania časťou politikov. Za súčasť problému považuje aj komunikáciu štátu a pretrvávajúce bariéry.
„Doteraz vlastne nie je možné, aby si človek vybral termín, kedy sa chce dať zaočkovať. Doteraz nefunguje poriadne v každom okresnom meste očkovanie bez registrácie a mobilných očkovacích tímov je hrozne málo,“ skonštatoval pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko Klobucký.
Dodáva, že ani očkovanie u všeobecných lekárov, ktorým ľudia dôverujú najviac, sa ešte nepodarilo celkom rozbehnúť.
Príčinou môže byť aj kampaň, myslí si sociologička
Jeho kolegyňa zo Sociologického ústavu SAV Zuzana Kusá vidí príčinu stúpajúceho počtu odporcov očkovania aj v samotnej kampani, ktorú označila za nátlakovú. Podľa Kusej totiž zdôrazňuje, že ľudia odmietajúci očkovanie tak robia pre predsudky, podliehanie alternatívnym zdrojom a egoizmus.
„Práve tým, že táto kampaň nechcene, ale predsa len, pripisuje ľuďom, ktorí váhajú s očkovaním takú negatívnu identitu, skôr vedie k pocitu až určitej urazenosti a k zatvrdeniu postojov,“ myslí si sociologička.
Prioritou by mali byť seniori, dodáva lekár
Lekár Peter Visolajský vníma ako chybu napríklad fakt, že Slovensko na očkovanie dostatočne nevyužilo čas po 2. vlne pandémie, keď si ľudia najviac uvedomovali riziká nákazy. Chyby vidí aj v očkovacej stratégii ministerstva zdravotníctva.
„Trošku ako strategickú chybu ministerstva vnímam aj to, že sa viac pretláča očkovanie detí, alebo sa snažíme zaočkovaním väčšieho počtu mladých doháňať celkový počet zaočkovaných. Našou najväčšou prioritou v očkovaní ale musia byť ľudia nad 50 – 60 rokov, pretože tí sú pri koronavíruse ohrození na živote,“ dodáva.
Ministerstvo zdravotníctva sa k téme do uzávierky Rádiožurnálu nevyjadrilo.
