Novými prírastkami na zozname svetového dedičstva UNESCO sú aj banská štôlňa z čias Rímskej ríše v obci Roša Montana na severozápade Rumunska, židovská kultúra v nemeckom Porýní či múmie predkolumbovskej civilizácie Chinchorro v Čile. Informovali o tom v utorok (27. 7.) agentúry AFP a DPA.
Zaradenie banskej štôlne na zoznam svetového dedičstva pravdepodobne skomplikuje spor okolo veľkej povrchovej bane na zlato, ktorý na mieste plánovala postaviť kanadská spoločnosť Gabriel Resources.
Rumunská vláda projekt najprv podporila, po rozsiahlych protestoch však od neho ustúpila a firma od nej v súčasnosti požaduje kompenzáciu vo výške 4,4 miliardy dolárov (približne 3,7 miliardy eur).
Židovská kultúra
Výbor UNESCO označil nemecké mestá Mainz, Speyer a Worms za kolísku európskeho židovstva. Zväz tamojších obcí tvoril v stredoveku centrum židovstva v Európe a býval nazývaný Jeruzalemom na Rýne.
Židovské komunity začali v Porýní vznikať v 9. storočí a takmer úplne zanikli za nacizmu, kedy bola rovnako zničená väčšina pamiatok po židovskom osídlení. Po druhej svetovej vojne časť cintorínov, synagóg a ďalších židovských stavieb obnovili.
„Zo Speyeru, Wormsu a Mainzu vychádzali v stredoveku rozhodujúce podnety pre vývoj židovstva v Európe,“ povedala predsedníčka nemeckej komisie pre UNESCO Maria Böhmerová. „Dejiny židovských obcí na Rýne sú ale aj dejinami storočia prenasledovania, od stredovekých pogromov po takmer úplné vyhladenie európskeho židovstva za holokaustu,“ pripomenula.
Tajomné múmie
Medzi pamiatkami, ktoré v utorok UNESCO zaradilo na zoznam svetového dedičstva, sú aj múmie predkolumbovskej civilizácie Chinchorro, ktorá žila na území súčasného Čile.
Vek niektorých tiel sa odhaduje na 5 000 rokov pred naším letopočtom. Artefakty sú tak zhruba o 2 000 rokov staršie ako známejšie staroegyptské múmie. Ide teda o zatiaľ najstaršie umelo zachované ľudské telá. Prečo príslušníci civilizácie Chinchorro svojich mŕtvych mumifikovali, vedci a archeológovia stále neobjasnili.
Predkolumbovská civilizácia Chinchorro sa vyskytovala na území dnešných čilských regiónov Arica a Parinaricota. Išlo o skupiny rybárov a poľovníkov, ktorí sa pohybovali z južnej časti súčasného Peru na sever Čile a podľa bádateľov často čelili extrémnym meteorologickým podmienkam.
Tieto múmie prvýkrát vedecky opísal na začiatku 20. storočia nemecký archeológ Friedrich Max Uhle. V rámci procesu mumifikácie sa odoberali z tiel vnútorné orgány a mäkké tkanivá, ktoré nahrádzali zeleninou, pokožkou či drevom. Takto vypreparované telá potom bohato zdobili a nasadzovali im masky.
Výbor UNESCO pre svetové dedičstvo toto rozhodnutie prijal počas svojho 44. zasadnutia, ktoré sa v týchto dňoch koná v čínskom meste Fu-čou, a to prevažne formou videokonferencie.
