Na hlavný obsah

Sekerou preťal laná, k pádu nedošlo. Vynálezca Otis sa postaral o bezpečné jazdy výťahom

Sprvu predal len jeden výťah za sedem mesiacov.

Hoci moderné technológie pomáhajú novým míľnikom architektúry a k budovaniu čoraz vyšších mrakodrapov, ich existencia by nebola možná bez bežného vynálezu braného ako samozrejmosť – výťahu.

Jeho každodenné využívanie by zase nebolo možné bez bezpečnostného zariadenia na zachytenie padajúceho výťahu. O zostrojenie tohto patentu sa v polovici 19. storočia postaral americký vynálezca a podnikateľ Elisha Graves Otis, ktorý sa narodil presne pred 210 rokmi (3. augusta 1811).

Zárodky u Archimeda

Samotný výťah nie je nijakou novinkou, pripomína kanál History na svojom webe. Zariadenia používané na vertikálnu prepravu osôb alebo tovaru existujú už tisíce rokov.

Podľa spisov starorímskeho architekta Vitruvia vytvoril primitívny výťah známy grécky matematik Archimedes už v roku 236 pred Kristom. Kabína visela na kovovom lane a zdvíhala ju kľuka na ručný pohon.

V starovekom Ríme sa pod Koloseom nachádzal podzemný komplex miestností, zvieracích kotercov a tunelov. Neskôr mal výťah rímskeho cisára Nera nafukovací vak ako bezpečnostné zariadenie na stlmenie pádu.

V 17. až 18. storočí mal francúzsky kráľ Ľudovít XIV. k dispozícii výťah s protizávažím. Jeho nástupca Ľudovít XV. zase disponoval „lietajúcim kreslom“, aby jedna z jeho mileniek mala prístup do svojich izieb na treťom poschodí Versaillského paláca.

Nástup Otisa

Do polovice 19. storočia boli k dispozícii výťahy poháňané parou alebo vodou. Laná, na ktoré sa spoliehali, však mohli byť opotrebované alebo zničené, a preto sa im vo všeobecnosti nedôverovalo.

K slovu sa však dostal Otis. Rodák z mestečka Halifax v štáte Vermont sprvu v rokoch 1838 až 1845 pracoval na výrobe vozňov a kočov v Brattleboro. Neskôr sa usadil v hlavnom meste štátu New York – Albany a získal miesto hlavného mechanika v továrni na výrobu postelí.

V roku 1852 pracoval vo fabrike v Yonkerse, kde bolo jeho úlohou riešiť transport masívneho nábytku zdvíhacími plošinami. Navrhol takzvaný „bezpečnostný zdvihák“, teda patent výťahu, ktorý zabráni jeho pádu v prípade pretrhnutia reťaze alebo lana.

Čo na to použil? Vodiace koľajnice, v ktorých boli umiestnené západky podobné rapkáču a prepojenie zdvíhacieho lana s ovládaním západiek.

Ukážková demonštrácia

O rok neskôr sa už Otis venoval podnikaniu s výťahmi. Svoj prvý predal v septembri, ale netešil sa z veľkého množstva zákaziek – za sedem mesiacov predal len tento jeden výťah. Zlom nastal nasledujúci rok v máji.

Na výstave v New Yorku demonštroval bezpečnosť vlastného vynálezu tak, že sám uviedol do pohybu ním nainštalované zdvíhacie zariadenie a počas jazdy nechal sekerou preťať laná. Výťahové brzdy zabránili pádu plošiny, na ktorej stál samotný vynálezca, ktorý presvedčil verejnosť o bezpečnosti stroja a vytvoril vysoký dopyt.

Prvý výťah pre zákazníkov nainštaloval Otis v marci 1857 v obchodnom dome v New Yorku. O štyri roky neskôr si nechal patentovať nezávisle ovládaný parný stroj na používanie výťahov. V tom roku zomrel na záškrt vo veku nedožitých 50 rokov, no v jeho práci pokračovali jeho synovia Charles a Norton.

V súvislosti s Otisom treba tiež pripomenúť, že sa postaral tiež o vynájdenie ďalších mechanizmov – napríklad parný pluh (1857) alebo plynová rúra na pečenie (1858).

Súčasnosť

Potomkovia Elishu Gravesa Otisa postavili základy multimiliardovej firmy v súčasnosti známej ako Otis Elevator Company, ktorá je najväčším výrobcom a dovozcom výťahov a eskalátorov na svete. Výťahy s týmto označením je možné vidieť aj v najvyšších a najluxusnejších svetových budovách.

„Bez Otisovej bezpečnostnej brzdy by na vrchole vysokých mestských budov nežili žiadni playboyi v penthousoch,“ skonštatovala BBC.

V priebehu 150 rokov sa výťahy predstavili vo viacerých inovatívnych formách. Z väčšiny sa síce stali len „funkčné škatule“ na prevoz ľudí hore a dole, ostatné sú však úžasnými vynálezmi samé o sebe, píše BBC. Narážala tým napríklad na výťah v najvyššej budove sveta Burdž Chalífa v Dubaji, ktorý je schopný ísť rýchlosťou až 60 km za hodinu.

Hoci ich koncept a dizajn ostali vo svojej podstate rovnaké, dnešné výťahy sú vo všeobecnosti rýchlejšie, riadené mikroprocesormi a používajú elektromagnetické brzdy či viaceré oceľové káble namiesto jedného lana, dodal web 6sqft.com.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet