Nešťastné výročie. Presne pred rokom (4. augusta 2020) zničila mohutná explózia prístav libanonského hlavného mesta Bejrút. Výbuch zasiahol aj okolité obytné oblasti.
Séria dvoch explózií v bejrútskom prístave je považovaná za jednu z najväčších nejadrových v dejinách. Spôsobilo ju 2 750 ton dusičnanu amónneho uloženého v prístavisku.
Po sérii výbuchov a požiari zahynulo viac ako 200 ľudí. Ďalších asi 7 500 osôb z približne 22 krajín sveta sa zranilo. Explózia zrovnala so zemou niekoľko priľahlých štvrtí.
Tlaková vlna poškodila budovy v okruhu 10 a viac kilometrov, materiálne škody odhadli miestne orgány na až 15 miliárd dolárov. Bez strechy nad hlavou sa ocitlo vyše 300 000 ľudí.
Demonštrácie a pád vlády
Po výbuchu sa konali v Bejrúte protivládne demonštrácie, 8. augusta sa na tamojšom hlavnom námestí zhromaždil dav zhruba 10 000 ľudí.
Premiér Hasan Dijáb potom 10. augusta oznámil, že jeho vláda podala demisiu, 31. augusta sa novým premiérom stal veľvyslanec v Nemecku Mustafá Adíb.
Tomu sa ale vládu zostaviť nepodarilo, koncom októbra poverili zostavením kabinetu expremiéra Saada Harírího, ktorý ale tiež neuspel. Diáb je tak naďalej predsedom vlády v demisii.
Vinník je neznámy
Dusičnan amónny bol uložený šesť rokov v sklade po tom, ako ho skonfiškovali z jednej obchodnej lode v roku 2014. Podľa médií išlo o plavidlo ruského podnikateľa Igora Grečuškina, ktoré muselo zastaviť v Bejrúte pre technické ťažkosti na ceste z Gruzínska do Mozambiku.
Majiteľ lode neskôr vyhlásil bankrot a dusičnan amónny uložili v prístavnom sklade bez primeraných bezpečnostných opatrení.
Podľa správy britského denníka The Guardian z tohtoročného januára sa však objavila možná súvislosť výbuchu so sýrskym prezidentom Bašárom Asadom, ktorý ho údajne chcel na zbrojné účely.
Spomenutá loď podľa Britov nesmerovala Mozambiku, ale do Libanonu. Londýnska spoločnosť Savaro Limited poverená prepravou je podľa The Guardianu napojená na troch podnikateľov s ruským a sýrskym občianstvom, ktorí spolupracujú s režimom sýrskeho prezidenta Asada.
Vyšetrovanie incidentu
Vyšetrovanie príčin nešťastia sa zameriava na to, z akého dôvodu uskladnili také množstvo dusičnanu amónneho v prístave. Do vyšetrovania sa zapojila tiež americká FBI a francúzski odborníci. Libanonský prokurátor vlani v decembri obžaloval Dijába a troch bývalých ministrov z nedbanlivosti.
Obvinení boli tiež exminister financií Alí Hasan Chalíl a dvaja bývalí ministri verejných prác a dopravy Ghází Zajtar a Júsuf Finjánús.
Okrem toho zadržali zhruba 30 bezpečnostných predstaviteľov a pracovníkov prístavu a colnej správy. Vyšetrovaním výbuchu poverili tento rok vo februári po odvolaní pôvodného vyšetrovateľa sudcu Tárika Bítára.
Vedeli o tom vládne špičky?
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) tvrdí, že niektorí libanonskí politici vedeli o tom, že tony zle uskladneného dusičnanu amónneho v bejrútskom prístave predstavujú smrteľnú hrozbu, ale mlčky sa s tým zmierili.
Vyšetrovanie HRW podľa Reuters dospelo k záveru, že viacerí libanonskí činitelia vo veci konali nedbanlivo, čo by malo podľa libanonských zákonov umožniť ich trestné stíhanie.
Konkrétne má ísť o prezidenta Michela Aúna, premiéra v demisii Hasana Dijába, šéfa libanonskej bezpečnosti Tonyho Sálíbu a ďalších bývalých ministrov.
Podľa prieskumu uskutočneného miestnymi ľudskoprávnymi aktivistami si 67 % Libanončanov myslí, že ku katastrofe v prístave viedli zanedbanie povinností a korupcia v štáte.
Ďalších 20 % respondentov je presvedčených, že 4. augusta roku 2020 bola v bejrútskom prístave spáchaná sabotáž.
Rok po nešťastí je štát v úpadku
Libanon možno definovať ako desaťročia zanedbávanú krajinu plnú chudoby, hladu a bolesti pri spomienkach na dlhú občiansku vojnu (1975 až 1990). Rok po výbuchu v prístave v Bejrúte síce väčšinu sutín upratali, no veľa sa toho nenapravilo – štát je v úpadku a zažíva obrovskú ekonomickú krízu.
Politické nálady a desaťročia zlého hospodárenia a rodinkárstva zničili krajinu. Na sanačné práce nie sú peniaze. Po výbuchu sa teda Libanon ponoril do ešte hlbšej krízy. Riešenie problémov je v nedohľadne, pretože politická elita bojuje o moc.
Jaroslav Drobný z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského upozorňuje, že Libanon sa zmieta v špirále kríz a ešte stále nedosiahol úplné dno. Otázkou podľa neho zostáva, ako by to mohli miestni zmeniť.
„Aktivizujú sa tam skupiny mládeže, ktoré sa snažia aj politicky, aj ekonomicky riešiť situáciu, ale proti systému sektárskych vodcov zatiaľ nemajú stále šancu,“ povedal pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko.
Rezignácia libanonskej vlády po výbuchu navyše urýchlila úpadok, no vytvorenie nového kabinetu opakovane zlyhalo. A to aj preto, že krajina má komplikovaný politický systém.
Zmenu prinesie len radikálna akcia
Drobný nevidí problém v zostavení vlády, ale v jej následnej schopnosti spravovať štát. Základom zmeny sú podľa neho reformy aj medzinárodná finančná pomoc.
„Tá musí byť naozaj do rozvojových projektov, ale je ju možné začať len vtedy, ak sa zlepší politická situácia, ktorá sa ale nemôže zlepšiť, kým Libanon ovládajú vodcovia sektárskych skupín,“ vysvetlil.
Dodáva, že s prípadnou zahraničnou intervenciou má Libanon neblahé skúsenosti. „Obávam sa, že nie je ani vôľa, ani cesta na nejaký zahraničný zásah,“ dodal pre RTVS.
Pozitívny vývoj v krajine v krátkom čase vidí Drobný skepticky. Štát je podľa neho blízko celkovému kolapsu a zmenu zrejme prinesie len radikálna akcia verejnosti, ktorú ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude opäť sprevádzať násilie.
