Výzvou na odstránenie všetkých jadrových zbraní vo svete si japonské mesto Nagasaki v pondelok (9. 8.) pripomenulo obete zhodenia atómovej bomby spred 76 rokov. Svet si tento dátum pripomína ako Deň Nagasaki.
Účastníci spomienkového podujatia držali minútu ticha o 11.02 h miestneho času – v momente, keď 9. augusta 1945 nad Nagasaki vybuchla atómová bomba Fat Man zhodená americkým bombardérom. Len v Nagasaki vtedy zomrelo približne 70 000 ľudí, ďalších 75 000 utrpelo zranenia.
Symboly úsilia o mier
Tri dni predtým USA zhodili atómovú bombu na ďalšie japonské mesto Hirošima, kde zahynulo 140 000 ľudí. Cisárske Japonsko následne 15. augusta 1945 oznámilo svoju kapituláciu v druhej svetovej vojne.
Hirošima a Nagasaki sa ako prvé mestá zdevastované atómovými bombami stali celosvetovo známe ako symboly úsilia o mier
„Japonsko, dosiaľ jediná krajina, ktorá sa vo vojne stala obeťou atómových bômb, musí urobiť viac pre svet bez jadrových zbraní,“ povedal starosta mesta Tomihisa Taue. Apeloval na vládu v Tokiu, aby pristúpila k Zmluve o zákaze jadrových zbraní z roku 2017, ktorá nadobudla platnosť v januári tohto roka.
„Pokúste sa zamerať na vybudovanie oblasti bez jadrových zbraní v severovýchodnej Ázii, akéhosi dáždnika bez jadrových zbraní namiesto tzv. atómového dáždnika, ktorá by bola krokom do sveta bez jadrových zbraní,“ dodal Taue.
Manhattanský projekt ako zárodok
Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu.
Už v priebehu druhej svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s ňou uskutočnili Američania pri Alamogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.
Malý chlapec a tučný muž
Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá – Hirošimu a neskôr Nagasaki.
Americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay najprv 6. augusta zhodilo na centrum Hirošimy z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby Little Boy (malý chlapec) – zloženej z uránu U-235, s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20 000 ton TNT.
O tri dni neskôr nasledovalo spomenuté zhodenie bomby Fat Man (tučný muž) na Nagasaki. Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.
Obama sa za Trumana neospravedlnil
Barack Obama ako prvý úradujúci prezident USA od roku 1945 navštívil 27. mája 2016 Hirošimu, na ktorú na konci druhej svetovej vojny americké letectvo zhodilo atómovú bombu. Vtedajší prezident v Hirošime hovoril so Sunaom Cuboiom (91) aj s historikom Šigeakim Morim (79).
Tí prežili jadrový útok spred 72 rokov. S vtedajším japonským premiérom Šinzóom Abem spoločne položil veniec k Pamätníku mieru v Hirošime a americký politik vyzval na redukciu globálnych zásob jadrových zbraní.
Obama sa nechcel ospravedlniť za amerického prezidenta Harryho Trumana, ktorý rozhodol o zhodení jadrových bômb na mestá Hirošimu a Nagasaki.
Súčasnosť
Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949 až 1956 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní.
V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho.
