V noci na 13. augusta 1961 vyrástli v uliciach Berlína bariéry, ktoré mesto na takmer tri desaťročia rozdelili na dve časti. V tajnosti pripravované opatrenie východonemeckého režimu malo za cieľ zastaviť odliv obyvateľov socialistickej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) do bohatšieho a najmä slobodnejšieho západného Berlína. Medzi rokmi 1945 až 1961, keď hranicu nechránil múr, odišli do západnej časti mesta asi tri milióny ľudí.
Ani ostro strážený Berlínsky múr však pokusom o útek úplne nezabránil. Chuť žiť v slobode stála život 140 ľudí, ktorí zahynuli pri pokuse o útek. Múr padol 9. novembra 1989.
Najjasnejšie miesto východného Berlína
Múr bol dlhý 155 kilometrov. Jeho prvá tretina rozrezala Berlín od severu k juhu, zatiaľ čo ďalšie dve tretiny izolovali západný Berlín od zvyšku NDR. Múr z veľkej časti tvorili betónové bloky vysoké 3,6 metra s ostnatým drôtom, ktorý mal všetkých odradiť od prípadných pokusov o prelezenie.
Na východnej strane múru sa tiahlo starostlivo chránené „územie nikoho“, ktoré strážilo 11 500 vojakov na 302 strážnych vežiach a v 20 bunkroch. Lampy pozdĺž múru z neho robili v noci najjasnejšie miesto v meste, zvyšok východného Berlína bol temný. Celé dielo dopĺňali poplašné hlásiče, priekopy a ostnaté drôty.
Západ sa výstavbe len prizeral
Jednotky východonemeckej polície, vojska a ľudových milícií vyrazili do berlínskych ulíc v noci na 13. augusta a v priebehu niekoľkých hodín rozdelili spiace mesto kotúčmi ostnatého drôtu a kamennými násypmi.
Západ sa budovaniu múru len bezmocne prizeral. K prechodu medzi americkým a sovietskym sektorom Checkpoint Charlie síce dorazili americké tanky, ale to bolo zo strany Západu všetko. Dodnes sa vedú spory o tom, či západné veľmoci od svojich tajných služieb dopredu vedeli o chystanej výstavbe bariéry, alebo či šlo skutočne o blesk z jasného neba, ako tvrdili vtedajší predstavitelia Nemeckej spolkovej republiky.
Múr nevydržal revolučný rok 1989
Múr rozdeľoval Berlín 28 rokov. Ako rýchlo vyrástol, tak rýchlo aj zmizol. Uvoľnenie pomerov v Poľsku a Maďarsku v roku 1989, ktorého vedľajším dôsledkom bola mohutná vlna východonemeckých záujemcov o vysťahovanie na Západ, nemohlo vedenie NDR ignorovať. A tak 10. novembra 1989 nechalo vedenie NDR otvoriť hraničné priechody na Západ.
V eufórii potom začali ľudia do Berlínskeho múru vyrážať priechody. Symbol studenej vojny padol a cesta k znovuzjednoteniu Nemecka v októbri 1990 bola otvorená. Múr úplne zbúrali až v roku 1994, hoci s tým začali už v júni 1990.
