Španielsky šľachtic a conquistador Hernán Cortés získal dobyvateľské skúsenosti už začiatkom 16. storočia na Kube. Smutne sa však preslávil až neskôr na území Mexika, kde prvýkrát pristál v marci 1519.
Dvojročné dobývanie Aztéckej ríše, počas ktorého popri zbraniach zabíjali domorodcov po miliónoch rovnako aj kiahne, skončilo 13. augusta 1521 pádom hlavného mesta Tenochtitlan.
Výsledky Cortésovho ťaženia proti Aztékom položili základy koloniálnej moci Španielov v strednej Amerike na ďalších 300 rokov.
Po tom, čo janovský moreplavec v službách španielskej monarchie Krištof Kolumbus v roku 1492 objavil tzv. nový svet, teda Ameriku, odštartovala rozsiahla európska kolonizácia kontinentu s cieľom dosiahnuť ekonomický a politický vplyv na novoobjavených územiach.
Španielskych conquistadorov lákalo rozprávkové bohatstvo, hlavne zlato Aztékov. Podľa niektorých expertov je však presnejšie Aztékov označovať ako Mexica (vyslovované mešika). Tak sa volal kmeň, ktorý okolo roku 1200 založil Tenochtitlan a podľa ktorého Španieli dobytú krajinu pomenovali. Výraz Aztékovia sa pre túto civilizáciu nepresne začal používať až v 19. storočí.
Obľúbenec guvernéra Kuby
Cortés sa narodil v roku 1485 (presný dátum nie je známy) v španielskom Medellíne. Vyštudoval právo a už od roku 1504 žil na ostrove Hispaniola, prvej európskej kolónii v Novom svete, kde sa zúčastnil niekoľkých výprav proti Indiánom.
V roku 1511 pomohol guvernérovi Diegovi Velázquezovi s obsadzovaním Kuby, za čo ho vymenovali za starostu mesta Santiago de Cuba.
Po tom, čo bol objavený polostrov Yucatán, vydal sa tam Cortés s výpravou pozostávajúcou z 11 lodí a 4. marca 1519 pristál pri mexických brehoch a dobyl mesto Tabasco. Od miestnych obyvateľov sa dozvedel o Montezumovi II., vládcovi veľkej ríše Aztékov siahajúcej od Atlantiku až k Pacifiku.
Do centra Montezumovej ríše sa Cortésovo vojsko vydalo v auguste 1519, po šarvátkach s Aztékmi dobylo územie Tlaxcaly a Choluly. V novembri už Španieli stáli spolu s tlaskalskými Indiánmi pred bránami hlavného mesta Tenochtitlan, kde žilo približne 300 000 ľudí.
Hostili ho vzácnym nápojom
Správy o Cortésovej postupujúcej výprave sa doniesli aj k vládcovi Montezumovi II. Ten pod vplyvom veštieb a očakávania návratu rozhnevaného boha Quetzalcoatla vyslal ku Cortésovi poslov a do hlavného mesta Aztékov pozval španielskeho dobyvateľa. Po príchode do mesta ho bohato obdaroval a ubytoval v paláci.
„Neprišiel som do Ameriky, aby som ryl zem ako nejaký sedliak, prišiel som, aby som získal zlato,“ hlásal muž, ktorého Aztékovia sprvu považovali za boha a hostili ho exkluzívnym nápojom – čokoládou.
Priateľský prístup sa však Montezumovi nevyplatil. Po niekoľkých dňoch Cortés vládcu zajal, mesto obsadil, Montezuma prinútil zložiť sľub vernosti španielskemu kráľovi Karolovi V. a jeho najbližších spolupracovníkov upálil.
Rastúca Cortésova moc sa však nepáčila kubánskemu guvernérovi Velásquezovi, ktorý proti nemu vyslal vojsko. Cortés opustil Tenochtitlan a prekvapivým útokom porazil guvernérovu armádu.
Nový vládca ho po vzbure vyhnal
Počas jeho neprítomnosti v Tenochtitlane vypukla vzbura, pri ktorej zahynul Montezuma II. Podľa najbežnejšej verzie, ktorá sa opiera o španielske zdroje, bol vládca Aztékov ukameňovaný svojimi ľuďmi pobúrenými tým, že ustúpil Španielom. Podľa iných zdrojov ho zabili samotní dobyvatelia.
Novým aztéckym vládcom sa stal Cuauhtémoc. Tomu sa v júli 1520 podarilo vyhnať Cortésa z mesta, pričom o život prišlo viac ako 600 španielskych vojakov.
Pôvodné obyvateľstvo na území ríše v čase dobývania španielskymi vojskami decimovala tiež epidémia kiahní. Podľa odhadov jej podľahlo asi osem miliónov zo zhruba 22 miliónov domorodcov. Následne udrela ďalšia krvácavá choroba domorodého pôvodu, vedci sa domnievajú, že išlo o druh salmonely.
Vrátil sa s novým vojskom
Hoci Cortés po vzbure stratil značnú časť svojho vojska, výzbroje i získaného majetku, nevzdal sa, sformoval novú armádu a už koncom roka 1520 začal obliehať Tenochtitlan. Jeho obyvatelia odolávali do 13. augusta 1521, keď mesto definitívne padlo do rúk španielskych dobyvateľov.
Španielsky vojvodca dal neskôr Tenochtitlan zbúrať a na jeho mieste postavil základ dnešného Mexico City, najľudnatejšieho mesta Severnej Ameriky. Nechal si tiež vystavať palác, z ktorého vládol. Kráľ Karol V. ho totiž vymenoval za guvernéra tzv. Nového Španielska.
„Svoje“ územie Cortés trvalo opustil v roku 1541. Zomrel v Španielsku o šesť rokov neskôr na zápal pohrudnice.
