Stav cestných mostov sa zhoršuje

Terajší systém komplexnej opravy mostov nie je účinný. Nedostatočné financovanie ich modernizácie vedie nielen k zhoršovaniu ich stavu a uzávierkam, ale aj k sociálnej a ekologickej záťaži pre celé regióny, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ SR).

Okamžitú opravu potrebuje 1 154 mostov z celkového počtu takmer 5 400. Nachádzajú sa v troch najhorších kategóriách ich technického stavu. V priebehu roka však krajské samosprávy zrekonštruujú približne 22 z nich. Toto číslo by malo byť z hľadiska udržateľnosti minimálne trojnásobné.

Kontrolóri NKÚ preto volajú po stratégii na celoštátnej úrovni, ktorá by mala zadefinovať systém viaczdrojového financovania modernizácie ciest vrátane mostov. Aktuálne nastavenie počíta len so zdrojmi krajov a mimoriadnou podporou z eurofondov. „Tento stav je neudržateľný a v blízkej budúcnosti hrozí kolaps na viacerých kľúčových cestných ťahoch nielen regionálneho, ale tiež celoslovenského významu,“ upozorňuje NKÚ.

Tendencia je zrejmá, stav mostov sa stále zhoršuje

Kontrolóri rozlišujú sedem stupňov technického stavu mosta. Stupne I. až III. označujú bezchybný alebo dobrý stav mostového objektu, V. a VI. sú kritické s potrebou rekonštrukcie a pri poslednom VII. stupni je už most nebezpečný na prevádzku a musia ho zatvoriť.

Údaje z cestných databáz prezrádzajú, že za ostatných 16 rokov klesol počet mostom v najlepšom stave takmer o polovicu, z 3 498 na 1 763. Naopak, počet v najhoršom stave vzrástol dvojnásobne, z 486 na 1 154. Dve tretiny sú staršie ako 50 rokov, tretina má dokonca 70 rokov.

Rozmiestnenie mostov na cestách II. a III. triedy je nerovnomerné. Kým v Prešovskom a Banskobystrickom kraji je v každom vyše tisíc mostov, Bratislavský kraj ich spravuje len okolo 130.

Kontrolóri upozorňujú, že technický stav mostov sa dlhodobo zhoršuje a finančné i personálne kapacity samosprávnych krajov na ich správu sú nedostatočné. Pre nedostatočnú starostlivosť o most sa už stalo, že pre zanedbanú diagnostiku došlo k poškodeniu mosta, hoci ho zaradili do IV. či V. stupňa.

Príkladom je most cez vodnú priehradu Ružín, alebo nedávne uzávierky mostov a ciest v obci Sirník či Stupné. Samosprávne kraje aktuálne podľa NKÚ nedokážu zabezpečiť nevyhnutné a pravidelné odborné prehliadky, ktoré môžu vykonávať len certifikovaní odborníci.

„Technický stav mostného objektu je potrebné posudzovať nielen vizuálnou prehliadkou, ale aj meraniami s využitím moderných digitálnych prístrojov, ktoré dokážu rýchlo a presne odhaliť skryté chyby, kritické narušenia nosnej konštrukcie, ktoré nie je možné vidieť pri klasickej obhliadke,“ približuje podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Kontrolou tiež zistili, že výsledky prehliadok neboli evidované v informačnom systéme cestnej databanky, a tak dáta o stave mostov neboli vždy úplné a správne, čo ovplyvňovalo plánovanie ich údržby či rekonštrukcie.

Kraje sa nesprávali ako dobrý hospodár

Kraje založili regionálne správy ciest, aby sa starali o údržbu cestnej infraštruktúry. Ich hlavná činnosť sa viazala na verejné rozpočty. Župy však podľa NKÚ zanedbávali kontrolu týchto organizácií a nezaujímali sa o ich odbornú činnosť či realizáciu stratégií udržateľnej opravy ciest. Župani ani poslanci tak nevedeli, či si správcovia plnili svoje úlohy.

„Za takmer dvadsať rokov vlastníctva regionálnych ciest sa ich vlastníci - samosprávne kraje, nesprávali v súlade s princípmi dobrého hospodára. Ak by doterajší pasívny prístup pokračoval, a štát nestanoví udržateľný model viaczdrojového financovania opravy cestnej infraštruktúry, počet mostov v rizikovom či kritickom stave sa bude len zvyšovať a v konečnom dôsledku na to budú doplácať vodiči, ktorí musia uzavreté miesta obchádzať cez niekoľko kilometrové obchádzky,“ upozorňuje podpredseda NKÚ.

Správy ciest robia len nevyhnutnú údržbu a opravujú len mosty v najhoršom stave, pretože majú obmedzené finančné možnosti. Výnimkou v tomto smere bol len Banskobystrický kraj, ktorý v rámci modernizácie cesty opravil aj všetky mosty v rekonštruovanom úseku. Prioritou väčšiny krajov sú opravy pre verejnosť viditeľnejších ciest.

Žilinský kraj ako jediný vykonával systematickú diagnostiku mostov. Pripadá na neho polovica z takmer 60 diagnostík na Slovensku. Mal tiež zásobník projektov na rekonštrukciu mostov v najhoršom stave. Ostatné kraje v tomto smere nemali ciele ani systémy.

NKÚ zistil, že na zabezpečenie cyklickej obnovy je pri priemernej životnosti mosta 100 rokov potrebné každý rok obnoviť jedno percento z ich celkového počtu, teda aspoň 54. Aktuálne sa však opraví len 22. Vysoký vek týchto stavieb a rastúci počet áut, ktoré cez ne prejdú, si vyžadujú predbežnú starostlivosť. Tá je v konečnom dôsledku lacnejšia než výstavba nového mosta.

Predseda NKÚ Karol Mitrík zašle výsledky kontroly poslancom parlamentu, aby sa oboznámili so situáciou a pomohli ju vyriešiť.