Pápež František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, je prvým mimoeurópskym pápežom po viac ako tisícročí a vôbec prvou hlavou katolíckej cirkvi z amerického kontinentu. Je tiež prvým Svätým Otcom pochádzajúcim zo Spoločnosti Ježišovej (Rád jezuitov).
Argentínčan Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires, sa v poradí 266. pápežom stal 13. marca 2013. Na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi.
Pôvodne sa však mal venovať chémii. V mladosti si dokonca istý čas zarábal ako vyhadzovač v nočnom klube. Známy je svojou skromnosťou a nekonvenčnosťou. Pomoci chudobným a kritike konzumného spôsobu života zostal predtým obľúbený arcibiskup Buenos Aires verný aj po zvolení za pápeža.
Syn talianskych prisťahovalcov
Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Jeho otec pracoval ako účtovník na železnici a matka sa starala o domácnosť a výchovu piatich detí. Vyrastal na predmestí Flores a do pamäti miestnych rádových sestier sa zapísal ako nezbedný, ale milý chlapec.
V knižnom rozhovore, ktorý vyšiel v roku 2010 pod názvom El Jesuita (Jezuita), budúci pápež uviedol, že rád tancoval tango, s obľubou čítal klasickú literatúru, ale aj to, že istý čas si zarábal ako vyhadzovač v nočnom bare.
Priznal sa aj k tomu, že sa ako 12-ročný zamiloval do svojej vrstovníčky, ktorej v liste napísal, že ak sa za neho nevydá, stane sa kňazom. Pre infekciu mu ako mladíkovi vyoperovali časť pľúc.
Štúdium a kňazstvo
Po skončení stredoškolského štúdia za chemického technika si zvolil cestu kňazstva a vstúpil do diecézneho seminára. Počas štúdia prekonal ťažký zápal pľúc. Musel dokonca absolvovať operáciu, pri ktorej mu odstránili časť pravej strany pľúc.
V roku 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. V roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie vo veľkom seminári sv. Jozefa v San Migueli. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fe a potom v roku 1966 na jezuitskej Univerzite Spasiteľa v Buenos Aires.
Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov doživotné sľuby.
Pôsobil ako magister novicov vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho ako 36-ročného zvolili za provinciála jezuitov v Argentíne. Túto službu vykonával, ako najmladší provinciál v novodobej histórii rádu, šesť rokov. V období, ktoré bolo pre Argentínu mimoriadne náročné.
Od roku 1976 totiž v krajine vládla diktatúra vojenskej junty. Únosy a vraždy zasiahli aj duchovných. Bergolio bol neskôr obvinený, že udržiaval s diktatúrou dobré vzťahy. Mnohé svedectvá však potvrdili, že varoval a pomáhal utiecť mnohým ľuďom, o ktorých sa takto dozvedel, že im hrozí nebezpečenstvo.
Arcibiskup Buenos Aires
V rokoch 1980 – 1986 bol rektorom Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a pôsobil ako farár vo farnosti Patriarchu sv. Jozefa v diecéze San Miguel.
Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na renomovanom filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na univerzitu Spasiteľa v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.
Kardinál Antonio Quarracino, arcibiskup v Buenos Aires, si ho zvolil za blízkeho spolupracovníka, a tak ho Ján Pavol II. 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa mesta Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998.
Skromnosť a pomoc chudobným
Medzitým sa kardinál Bergoglio stával v Latinskej Amerike čoraz populárnejším. Napriek tomu sa nikdy nevzdal svojho striedmeho postoja a prísneho životného štýlu, ktorí niektorí označili za temer asketický.
Z postu arcibiskupa Buenos Aires vypracoval misijný plán, ktorý mal štyri hlavné ciele: otvorené a bratské spoločenstvá, vedúca úloha uvedomelých laikov, evanjelizácia zameraná na každého obyvateľa mesta a pomoc chudobným.
Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Veriacich, ktorí za ním chceli vycestovať na slávnosť do Ríma vyzval, aby zostali doma a peniaze radšej darovali chudobným.
Aj ako kardinál si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov. Prezentoval sa nekonvenčným správaním, cestoval napríklad mestskou hromadnou dopravou a uprednostňoval tmavý kabát bez kardinálskeho klobúka.
Prvý pápež z Latinskej Ameriky
Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Kardináli ho za pápeža zvolili na druhy deň od začatia konkláve.
„Povinnosťou konkláve je dať Rímu biskupa. Zdá sa, že moji bratia kardináli sa rozhodli nájsť ho takmer na konci sveta,“ povedal po zvolení.
Prekvapil aj menom, ktoré si zvolil ako prvý pápež v histórii, podľa svätého Františka z Assisi. „On stelesňuje chudobu. Chcem chudobnú cirkev pre chudobných,“ vysvetlil. Tejto predstave, ako aj svojej skromnosti, neformálnosti zostal verný aj ako pápež.
Dodnes je veľkým fanúšikom argentínskeho futbalového klubu CA San Lorenzo de Almagro. V roku 2015 vydal napríklad aj hudobný album s názvom Wake Up!
Pápež František, osobnosť roku 2013 časopisu Time, predstavuje kompromis medzi teológiou oslobodenia populárnou v Latinskej Amerike a tradicionalizmom jezuitského rádu. Je známy aj svojou kritikou konzumného spôsobu života, kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému či zástancom ochrany životného prostredia a rozhodného zápasu proti klimatickej zmene.
