Pri viacerých spolupracujúcich obvinených bude Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) trvať na nepodmienečnom treste odňatia slobody. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic to uviedol v piatok (10. 9.) pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady (NR) SR.
Odmietol, že by ÚŠP takzvaným kajúcnikom bežne podmienečne zastavoval trestné stíhania. „Nie som si úplne vedomý toho, že by sme nejako často využívali inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania v súvislosti so spolupracujúcimi obvinenými,“ zdôraznil.
Úlohu spolupracujúceho obvineného považuje pri objasnení niektorých trestných činov za kľúčovú. „Pri posielaní úplatku nie sú žiadni svedkovia, nie je žiadne tvrdenie, že ten a ten dáva tomu a tomu takú sumu,“ podotkol. Zdôraznil, že keď súd rozhoduje o väzbe, preskúmava dôveryhodnosť kajúcnikov.
Sporný paragraf 363
Oprávnenie generálneho prokurátora zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní pri porušení zákona navrhuje Lipšic zredukovať len na meritórne rozhodnutia. „O vine a treste rozhodujú súdy, nie prokurátor a generálny prokurátor,“ argumentuje.
Ako Lipšic vysvetlil, znamená to, že by sa to týkalo len rozhodnutí, ktoré vytvárajú prekážku „res judicata“, teda uznesení o zastavení trestného stíhania a postúpení vecí. Tam to má podľa Lipšica veľký význam. Tento názor chce tlmočiť aj na stretnutí k zmene daného paragrafu na ministerstve spravodlivosti v pondelok (13. 9.).
„Ja nepoznám krajinu v Európskej únii a priznám sa, že aj mimo nej, ktorá by mala takto koncipované oprávnenie generálneho prokurátora v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov,“ dodal Lipšic.
Ničenie dôkazov
Poslanci sa špeciálneho prokurátora pýtali aj na nahrávku Gorila. Nadácia Zastavme korupciu v pondelok (6. 9.) informovala, že nová vyšetrovateľka kauzy Gorila bude zrejme musieť USB kľúč s nahrávkou zničiť. „Žiadosti obvineného o zničenie stopy ako súčasti spisu Gorila sú opodstatnené,“ skonštatoval totiž generálny prokurátor Maroš Žilinka v rozhodnutí, ktorým zrušil obvinenie finančníka Jaroslava Haščáka.
„Vyšetrovateľ si počne tak, že je viazaný Trestným poriadkom a zákonom, judikatúrou a záväznými pokynmi dozorového prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,“ odpovedal stručne Lipšic s tým, že špeciálna prokuratúra nie je pripravená ničiť žiadne dôkazy.
Enormná záťaž, málo ľudí
Výbor v piatok tiež odobril správu o činnosti ÚŠP za rok 2020. V nej Lipšic upozornil na enormný rozsah spisov, o ktorých pojednávajú a personálne poddimenzovanie prokuratúry.
„Rozsah vecí, ktoré v súčasnosti dozorujeme a pojednávame je nepredstaviteľný. Sú to desiatky a stovky zväzkov spisového materiálu,“ dodal. Poukázal pritom na prílišnú formalizáciu prípravného konania. „Aby existovalo rozhodovanie o vznesení obvinenia v troch stupňoch, to podľa mňa neexistuje nikde v Európskej únii,“ doplnil.
Počas najbližších týždňov majú nastúpiť na ÚŠP piati asistenti prokurátorov. „Je to prvýkrát, hoci tento inštitút bol zavedený už v roku 2010,“ podotkol. Lipšic chce, aby sa do budúcnosti počet asistentov ešte zvýšil.
Zdôraznil tiež opodstatnenie ÚŠP a Špecializovaného trestného súdu práve pre stíhanie a rozhodovanie o kauzách systémovej korupcie, ktorá ovládala a sčasti ovláda túto krajinu.
„Bol to rok, ktorým začali trestné stíhania rozsiahlej korupčnej a ekonomickej trestnej činnosti. Boli to kauzy, ktoré začali ešte pred letom 2020, týkajúce sa súdnictva, či už v Bratislave, Žiline alebo kauzy pod názvami Božie mlyny, Očistec, Judáš či Babylon,“ vyhlásil Lipšic
