Pôvodne mala byť po odchode svojho učiteľa a politického velikána Helmuta Kohla kancelárkou len dočasne. Nakoniec z toho bolo 16 rokov a štyri mandáty na čele vlády jednej zo svetových veľmocí.
Angela Merkelová, prvá žena v kancelárskom úrade a prvý politik v tejto funkcii z bývalej NDR, zvládla vďaka svojmu konsenzuálnemu štýlu politiky množstvo veľkých kríz s dosahmi nielen na Nemecko, ale aj na Európu a svet.
Je isté, že po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia v nedeľu (26. 9.), a zostavení nového kabinetu už kancelárkou nebude. Dávnejšie avizovala, že sa poberie do politického dôchodku. Pred vznikom novej vlády za sebou Merkelová necháva hospodársky i politicky silnú krajinu.
Politika až po uhľovodíkoch
Vysokoškolské štúdium fyziky skončila v roku 1978 na Univerzite v Lipsku. V hlavnom meste Berlíne začala profesijnú kariéru na ústave fyzikálnej chémie Akadémie vied NDR, neskôr sa stala členkou výskumného tímu skúmajúceho problematiku kvantovej chémie.
Vo svojej doktorskej práci sa venovala určeniu konštánt rýchlosti pri reakciách jednoduchých uhľovodíkov. Titul doktorky prírodných vied obhájila v roku 1986.
Znovuzjednotenie Nemecka považovala Merkelová za šancu na verejné angažovanie sa. Na jeseň 1989 sa zapojila do činnosti opozičného Demokratického hnutia a v nasledujúcom roku bola niekoľko mesiacov zástupkyňou hovorcu poslednej východonemeckej vlády.
V decembri 1990 ju zvolili do parlamentu za CDU, v rokoch 1991 až 1994 bola spolkovou ministerkou pre záležitosti žien a mládeže, medzi rokmi 1994 a 1998 potom spolkovou ministerkou životného prostredia.
Dcéra pastora stúpala od začiatku 90. rokov na straníckom rebríčku a na jeseň 1998 sa vyhupla do pozície generálnej tajomníčky strany. Na jar 2000 sa stala predsedníčkou CDU, ktorá v tom čase bojovala s aférou okolo tajných kont niektorých predstaviteľov a voľba novej tváre mala symbolizovať nový začiatok. V roku 2002 ale ešte musela prenechať miesto volebného lídra Edmundovi Stoiberovi z CSU.
O tri roky neskôr už ale konzervatívci svoju predsedníčku postavili ako vyzývateľku sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera. Voľby sa skončili patom, Merkelovej sa ale podarilo dohodnúť s SPD na vytvorení veľkej koalície, do ktorej čela zasadla.
Stabilita na čele
Z úradu kancelára ju SPD nedokázala zosadiť ani vo voľbách v septembri 2009, keď Merkelová zobrala do koalície liberálov z FDP, s ktorými absolvovala svoje druhé funkčné obdobie.
Tretie voľby na čele CDU vyhrala v septembri 2013 a v decembri sa potom opäť ujala mandátu kancelárky. V úrade zostala aj po ďalších voľbách v roku 2017, keď po dlhom povolebnom vyjednávaní nakoniec veľká koalícia pokračovala vo vláde.
Niekdajšie „Kohlove dievča“ si Nemci od začiatku obľúbili a vnímali ho ako záruku stability. Kancelárku, ktorá čoskoro vo funkcii skončí, prezývajú „Mutti“.
Merkelová, ktorá vedie svoj úrad od roku 2005, je treťou najdlhšie vládnucou osobou v úrade. V dĺžke mandátu ju prekonali iba Otto von Bismarck v devätnástom storočí a v dvadsiatom jej vzor Helmut Kohl.
Kompromisy a zlatý stred
Význam Merkelovej nebol zásadný iba v národnom kontexte. Mala rozhodujúce slovo aj v európskej politike a časopis Forbes ju niekoľko rokov po sebe vyhlásil najmocnejšou ženou sveta. Magazín Time jej zase v roku 2015 pririekol titul Osobnosť roka.
Mala povesť neskorumpovanej političky. Svojím pokojným vystupovaním a ochotou ku kompromisom bola aj zahraničie dobre známa. Po roku 2008 v čase svetovej finančnej krízy aktívne pomáhala vyviesť európsky blok z finančných ťažkostí a následnej krízy eura, keď sa spoločná mena ocitla v ohrození.
„Kancelárka Merkelová zosobňuje špecificky ženský spôsob politiky, ktorý sa jej osvedčil oveľa viac ako mužský spôsob, ktorý stojí viac na ráznom rozhodovaní a presadzovaní. Ak by muž vládol jej štýlom, bolo by to verejnosťou vnímané ako slabosť. U Angely Merkelovej sa to považuje za jej silnú stránku,“ myslí si profesor politológie Herfried Münkler z berlínskej Humboldtovej univerzity.
„Spravidla sledovala a pozorovala, ako sa situácia vyvinie a aké pozície zaujmú iní, a potom takpovediac skôr neskôr ako predtým urobila rozhodnutia,“ priblížil Münkler, podľa ktorého kancelárka riadila krízové situácie skôr zozadu ako z čela. „Volila strednú cestu medzi rýchlymi a neskorými rozhodnutiami,“ uvádza.
Podľa neho ale dokázala aj urobiť rýchle a pevné rozhodnutia, ako bol napríklad odklon Nemecka od jadrovej energetiky 2011 po nehode v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima.
V novembri 2011 na samite G20 napríklad vyhlásila, že záchrana eura je dôležitejšia ako členstvo Grécka, ak táto krajina neprijme dohodnuté riešenie svojej dlhovej krízy.
Analytik: Niečo mohla zvládnuť lepšie
Podľa analytika Radovana Geista z portálu euractiv.sk bude história hodnotiť pôsobenie Merkelovej na pôde EÚ rozporuplne. Pozitívom je, že sa snažila hľadať kompromisy, no sú aj témy, ktoré podľa neho mohla zvládnuť lepšie.
„Politika Nemecka pod jej vedením častokrát skôr odkladala riešenie problémov. Vidno najviditeľnejšie to najmä v oblasti eurozóny – nedokončená banková únia, pre niektoré krajiny rozpočtové pravidlá eurozóny nie sú dosiahnuteľné, nie sú výhodné, reálne poškodzujú ich hospodársky rast,“ skonštatoval Geist pre Rádio Slovensko.
Tvrdí, že Nemecko tiež urobilo chyby v obrannej politike EÚ aj v oblasti ochrany liberálnej demokracie. „Nemecko ako de facto politický líder Únie nebolo nejakým výrazným zástancom posilňovania európskych kapacít v oblasti obrany. Takisto by sme mohli hovoriť o ochrane právneho štátu. Politici ako (premiér Maďarska Viktor) Orbán boli dlho de facto pod ochranou Merkelovej,“ poznamenal.
Nemecko však podľa neho urobilo aj veľa dobrého. Vyzdvihol fungovanie EÚ napriek odchodu Spojeného kráľovstva či iným krízam. Vyzdvihol aj jej humánny postoj k migrantom. „Bola jednou z tých, ktorí hovorili, že ľudí, ktorí utekajú pred vojnou alebo pred humanitárnymi katastrofami, nemôžeme vytláčať za európske hranice a nemôžeme ich nechať zomrieť na mori či v utečeneckých táboroch,“ dodal.
Pošramotenie povesti
Jej renomé najobľúbenejšej a najdôveryhodnejšej nemeckej političky ľahko pošramotila práve migračná kríza v roku 2015. „Zvládneme to“ – to bola veta, ktorou sa snažila upokojiť Nemcov tvárou v tvár vlne státisícov migrantov, jej neskôr vyniesla veľkú kritiku u politikov i verejnosti, keď sa krajina musela vysporiadať s následkami obrovskej migračnej vlny.
V súčasnej dobe pandémie koronavírusu ale Merkelová spolu s celou nemeckou vládou znova zaznamenala veľkú obľubu a chválili ju za spôsob, akým ju zvládla.
A oporou Nemcom bola aj počas rozsiahlych záplav, ktoré tento rok v lete spustošili spolkové krajiny Porýnie-Falcko a Severné Porýnie-Vestfálsko a stali sa najtragickejšou prírodnou katastrofou od roku 1962.
Súkromie
Dnes už 67-ročná Merkelová je vydatá za berlínskeho profesora chémie Joachima Sauera. Predtým bola v rokoch 1977 až 1982 manželkou Ulricha Merkela. Pár je bezdetný, po dlhých rokoch partnerstva manželstvo uzavreli až na nátlak strany.
Menej známym faktom o političke je skutočnosť, že je dobrou kuchárkou, ovláda na slušnej úrovni ruštinu i angličtinu, obľubuje saunovanie a vážnu hudbu. S priateľmi každoročne navštevujú hudobné slávnosti v Bayreute.
V mestečku svojho detstva Templine si spolková kancelárka v rodičovskom dome najlepšie oddýchne prácou v záhradke. Nepovažujú sa s manželom za mestských ľudí. Každú možnú chvíľu využijú na útek do prírody, na túry alebo prechádzky, ba dokonca na lyžovačku.
