Od jednej z najväčších masových vrážd židovského obyvateľstva v histórii holokaustu uplynulo v stredu 29. septembra 80 rokov. Roklina Babyn Jar neďaleko Kyjeva sa stala prvým miestom systematického vyvražďovania európskych Židov nacistickým Nemeckom.
Po troch mesiacoch od napadnutia Sovietskeho zväzu Nemeckom, obsadili nemecké jednotky 19. septembra 1941 Kyjev. O desať dní neskôr v rokline Babyn Jar (ukrajinsky Babyn Jar; rusky Babij Jar) našlo svoju smrť takmer 34 000 Židov.
Systematické vraždenie nežiaducich obyvateľov
Spoločne s vojakmi wehrmachtu vstupovali na územia Sovietskeho zväzu aj príslušníci špeciálnych nacistických oddielov, tzv. Einsatzgruppen, ktoré mali za úlohu „očistiť“ obsadené územia od Židov, Rómov, vojnových zajatcov či politicky nežiaducich obyvateľov.
Ako pripomína web holocaust.cz, tieto jednotky spoločne s príslušníkmi SS vykonávali systematické perzekúcie a vraždenie spomínaných skupín obyvateľstva. Nikde sa však predtým nestretli s tak početnou židovskou komunitou.
Ku kyjevskej operácii bol preto vydaný rozkaz pre masovú likvidáciu, ku ktorej bolo pridelených 100 000 nábojov. V ukrajinskej metropole žilo pred nemeckým obsadením približne 150 000 Židov. Z nich ešte pred príchodov Nemcov mnohí ušli alebo vstúpili do radov Červenej armády. Väčšina z tých, ktorí ostali, si mysleli, že ich čaká deportácia. Do poslednej chvíle netušili, že ich očakáva len krutá smrť.
Za dva dni postrieľali desaťtisíce
V ranných hodinách 29. septembra 1941, krátko pred židovským sviatkom Jom Kippur, kráčalo tisíce Židov na vopred určené miesto, o ktorom informovali plagáty, ktoré príslušníci Einsatzgruppen vylepili niekoľko dní po obsadení Kyjeva. Tie Židov pod hrozbou zastrelenia pri neuposlúchnutí rozkazu vyzývali, aby prišli na určené miesto a vzali si so sebou osobné doklady, peniaze, cennosti či teplé oblečenie.
To, že ide o ich fyzickú likvidáciu pochopili, keď dorazili k rokline zvanej Babyn Jar. Po príchode k 150 metrov dlhej, 30 metrov širokej a približne 15 metrov hlbokej rokline, nacisti vyzvali Židov, aby sa vyzliekli donaha, odovzdali cennosti a peniaze. Potom ich za neustáleho bitia hnali k okraju rokliny, kde ich postupne postrieľali.
Podľa vtedajších nemeckých záznamov bolo v priebehu 29. a 30. septembra zastrelených 33 771 ľudí, vrátane detí, žien a starcov.
Masaker ako míľnik v histórii holokaustu
Masaker v Babom Jare sa stal vážnym predelom v histórii druhej svetovej vojny a holokaustu. Prvýkrát totiž nemecké vojenské jednotky uskutočnili takúto brutálnu masovú vraždu a v takomto rozsahu.
Bol to zároveň aj test, či sa dá takáto akcia utajiť. Nad miestom počas dvoch dní neustále krúžilo lietadlo, aby prehlušilo zvuk streľby. Väčšina obyvateľov Kyjeva si myslela, že Židov deportovali.
O masakre preniklo na verejnosť v tej dobe len málo informácii, lebo svet viac zaujímal vtedajší vojenský postup Nemcov na Moskvu. To nacistov neskôr povzbudilo aj k ďalšiemu systematickému vraždeniu Židov.
Zachovalo sa však niekoľko listov od členov popravčej čaty, kde sa sťažujú, že hoci boli zvyknutí likvidovať nepriateľov, teraz musia strieľať aj ženy, deti a starcov.
Z niekoľkých miest sa ozvala aj iná kritika. A to na plytvanie nábojmi, ktoré sú potrebné na fronte. Nacistické velenie sa preto začalo zaoberať otázkou, ako by sa masová likvidácia dala vykonávať „ekonomickejším spôsobom.“ Táto cesta viedla až k plynovým komorám v koncentračných táboroch.
Počas okupácie Kyjeva prišlo o život viac ako 100 000 ľudí
Okupácia Kyjeva trvala viac ako 100 týždňov, počas ktorých v Babom Jare zavraždili nacisti a ich kolaboranti ďalších, podľa odhadov viac ako 100 000 ľudí, medzi ktorými boli Židia, Rómovia, Ukrajinci a Rusi.
Po skončení druhej svetovej vojny miesto masakry upadlo do zabudnutia, stalinská politická propaganda totiž nechcela upozorňovať na utrpenie židovského obyvateľstva.
Koncom 50. rokov minulého storočia vznikla na mieste priehrada, ktorá sa však v roku 1961 po nápore jarných dažďov zrútila, čo spôsobilo zaplavenie severnej časti Kyjeva. Hrádzu už neobnovili a na mieste vybudovali park.
V roku 1961 napísal ruský básnik Jevgenij Jevtušenko o tejto tragickej udalosti báseň Babij Jar. Tá o rok neskôr prvýkrát verejne zaznela ako súčasť 13. symfónie ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča. Umelecké počiny rozpútali diskusiu o tom, ako si pripomenúť túto tragickú udalosť.
Oficiálny pamätník na Babom Jare vybudovali až v roku 1976, ale vôbec nepripomínal tragédiu Židov, bol všeobecne venovaný sovietskym ľuďom či vojakom Červenej armády. Pamätník Menora pripomínajúci zavraždenie Židov vybudovali až v roku 1991 v parku Babyn Jar neďaleko jedenej zo staníc kyjevského metra.
