Jiří Suchý je legendou českého divadla, hudby a filmu. Verejnosť ho pozná ako speváka, skladateľa, textára, herca, dramatika i spisovateľa, a tiež zakladateľa a dlhoročného riaditeľa kultového pražského divadla Semafor, s ktorým spojil svoju celoživotnú umeleckú dráhu a ktoré vedie dodnes.
V priebehu viac než 60 rokov uviedol Jiří Suchý v Semafore stovku hier, napísal texty k 1 400 a hudbu k 500 piesňam. V piatok 1. októbra sa dožíva 90 rokov.
Jiří Suchý sa narodil 1.októbra 1931 v Plzni, prvé roky detstva prežil v neďalekom meste Klatovy. Od roku 1936 vyrastal v Prahe. Pre zlý prospech sa nedostal na gymnázium a začal pracovať ako výtvarník v ateliéroch na Barrandove.
Odišiel z vlastného divadla
Od roku 1955 vystupoval v skupine Accord Club Františka Viktora Sodomu (otca známeho speváka Viktora Sodomu) v pražskej Redute, kde sa zoznámil s Miroslavom Horníčkom a v roku 1956 aj s Jiřím Šlitrom.
V roku 1958 zakladal Divadlo Na zábradlí, ktorého prvou premiérou bol 9. decembra 1958 kabaret Kdyby tisíc klarinetů. „Ako herec som bol totálny outsider, kde som vystúpil, bol som najhorší a hnali ma odtiaľ,“ spomínal Jiří Suchý s humorom na svoje začiatky v rozhovore pre Český rozhlas.
Keď mu v Divadle na zábradlí povedali, že oceňujú viac jeho autorský než herecký prínos, odišiel aj odtiaľ. „Bol som najhorší, ale hrdý,“ komentoval tento krok Suchý.
Éra Semaforu
Spolu s Jiřím Šlitrom sa rozhodli založiť hudobné Divadlo Semafor (čo znamenalo skratku pre SEdm MAlých FORem). Prvou premiérou sa 30. októbra 1959 stala komédia Člověk z půdy. V hlavnej úlohe spisovateľa Antonína Sommra alternovali Miroslav Horníček a Miloš Kopecký. Hra mala na tú dobu neuveriteľných 228 repríz.
Hitmi sa stali piesne Včera neděle byla, ktorú spievala Pavlína Filipovská, Pramínek vlasů a Dítě školou povinné. Pesnička Včera neděle byla bola v rokoch 1959 až 1965 najpredávanejšou platňou.
Šesťdesiate roky boli zlatou érou Semaforu. Na scénu vstúpila séria inscenácií so Zuzanou, Zuzana je sama doma (1960), Zuzana je zase sama doma (1961), Zuzana není pro nikoho doma (1963) a Zuzana je všude jako doma (1965). V roku 1965 v Semafore vystúpil legendárny americký hudobník Luis Armstrong.
Smrť Jiřího Šlitra a ťažké obdobie normalizácie
Autorský tandem Jiří Šlitr a Jiří Suchý vytvoril desiatky úspešných piesní, z nich mnohé doslova zľudoveli, napr. Zuzana, Láska nebeská, Tu krásu nelze popsat slovy či Babetta šla do světa. V roku 1969 mala premiéru úspešná hra Jonáš a doktor Matrace. Prvá úspešná éra divadla a dvojice Jiří Suchý – Jiří Šlitr sa skončila 26.decembra 1969 tragickým úmrtím Jiřího Šlitra.
Suchého spolupracovníkom sa stal kapelník orchestra Semaforu Ferdinand Havlík. Hereckou partnerkou Jiřího Suchého bola na javisku od roku 1970 Jitka Molavcová.
Ťažké bolo pre Suchého a Semafor obdobie normalizácie, nastúpila cenzúra, v roku 1970 mal Semafor na pár dní dokonca zastavenú činnosť. Suchý totiž v roku 1968 podpísal manifest 2000 slov, neskôr aj petíciu za prepustenie Václava Havla.
V roku 1977 sa vyhol podpisu takzvanej Anticharty (vyhlásenia, ktoré komunistická moc vyprodukovala ako reakciu na Chartu ´77). Dostal zákaz vystupovať v televízii a rozhlase, nevydávali sa platne s jeho nahrávkami, zbavili ho postu umeleckého šéfa Semaforu.
Jiří Suchý ako herec a Semafor vo filme
Hoci sa Jiří Suchý prvý raz pred kamerou objavil ako komparzista v komédii Sobota z roku 1944, získal aj na plátnach a televíznych obrazovkách väčší herecký priestor až spoločne so Semaforom. Miloš Forman a Ivan Passer nakrútili v roku 1963 mystifikačný dokument Konkurs, ktorý je pohľadom do zákulisia súboru.
O rok neskôr veľmi úspešne preniesol Vladimír Svitáček do filmovej podoby predstavenie Kdyby tisíc klarinetů. Ďalším „semaforským“ filmom bol Zločin v šantánu (r. Jiří Menzel, 1968). Troch filmových spracovaní sa dočkali aj Jonáš s Melicharovou.
V roku 1984 začal Jiří Suchý spoluprácu s Radošinským naivným divadlom, spolu so Stanislavom Štepkom inscenovali hru Nevesta predaná Kubovi. S Molavcovou vytvorili v 80. rokoch sériu úspešných inscenácií so starnúcim kabaretiérom Jonášom a upratovačkou Žofiou Melicharovou.
Zápas so životom
Štyrikrát sa Jiří Suchý s divadlom Semafor sťahoval, od roku 2005 má súbor domovskú scénu vo vlastnom divadle v pražských Dejviciach.
Jiří Suchý bol dvakrát ženatý, jeho prvou manželkou bola výtvarníčka Běla Suchá (zomrela v auguste 1986). V roku 2006 si zobral o 45 rokov mladšiu Markétu Suchú, ktorá pracovala ako šatniarka divadla. Rozišli sa v roku 2013.
Prezident Miloš Zeman 28. októbra 2013 vyznamenal Jiřího Suchého Radom Tomáša Garrigua Masaryka.
V roku 2019 zmapoval život a tvorbu všestranného renesančného umelca filmový dokument Olgy Sommerovej s názvom Jiří Suchý – lehce s životem se prát.
