Slovenský herec a divadelný režisér Peter Debnár, pre svoju mohutnú postavu prezývaný Maco, sa narodil 8. októbra 1941 v Bratislave. Hoci na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave neštudoval herectvo ale réžiu, vedel precízne tragikomickosť postáv, pri hraní používal nadhľad a grotesku.
K herectvu sa dostal v poslednom ročníku na VŠMU, keď ho do svojho historického filmu Majster kat (1966) obsadil režisér Pavol Bielik, hral katovho syna Emilka Targa. Ešte predtým sa však predstavil vo filme Jána Lacka Vždy možno začať (1961) v menšej úlohe poslucháča.
Od roku 1971 bol členom Novej scény v Bratislave, v rokoch 1984 až 1986 aj umeleckým šéfom činohry. Svoje miesto si našiel tiež v Divadle Astorka Korzo ’90. Peter Debnár by sa dožil v piatok 80 rokov.
Na Korze až do zákazu
Koncom 60. rokov pôsobil v legendárnom Divadle na korze. Napriek krátkej existencii divadla, ktorú násilne ukončilo obdobie normalizácie, tu Bednár stihol vytvoriť niekoľko pozoruhodných úloh. V postave Pozza (1968) z Beckettovho Čakania na Godota sa alternoval s úplne iným typom herca, Martinom Hubom.
Debnár tu stvárňoval lenivú figúrku a žoviálneho dobráka, ktorý sa však správal k svojmu sluhovi diktátorsky. Ďalej sa predstavil ako Veľký stroskotanec (Stroskotanci, 1969), na javisku ho bolo možné vidieť aj v inscenáciách ruských klasikov, akými boli Gogoľ, Čechov či Ostrovský.
Stelesnil majetníckeho Ivana Pavloviča Praženicu (Ženba, 1969), postavu Žigalova vo fraške s názvom Jubileum (Jubileum – Svadba, 1970) a potulného herca Nešťastlivceva v inscenácii Les (1971).
Cudzie mu neboli ani komické postavy, ktoré stvárňoval počas pôsobenia v Novej scéne. Stvárnil tu napríklad exposlanca Sekeru v politickej veselohre Ivana Stodolu Čaj u pána senátora (1976), predstavil sa aj ako Štrúdľa v hre Lumpacivagabundus (1978).
Spolu s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským si zahral v impresionistickej snímke režiséra Juraja Herza Sladké hry minulého leta. Film Československej televízie z roku 1969 je inšpirovaný Maupassantovou poviedkou Muška a obrazmi veľkých francúzskych maliarov-impresionistov.
Blízka mu bola aj seriálová a rozhlasová tvorba
Počas kariéry sa venoval nielen divadlu, ale aj filmovým či seriálovým rolám. Zahral si aj v niekoľkých seriáloch pre deti a mládež ako napríklad Nikto nie je doma (1972), Bola raz jedna záhrada (1973) či Leto s Katkou (1975). Predstavil sa aj ako zbojník v legendárnej komédii Pacho, hybský zbojník (1975) od režiséra Martina Ťapáka.
Zahral si aj vo fantasy seriáli Martina Cvrčka Spadla z oblakov (1976) či v seriáli rovnakého režiséra Safari za kuchyňou (1983). V roku 1986 účinkoval v historickom seriáli Miroslava Luthera Lekár umierajúceho času, ktorý bol neskôr zhutnený do filmovej podoby. Debnár stvárnil úlohu kniežaťa.
Diváci si ho pamätajú tiež z televíznych rozprávok a dabingu.
Hlas prepožičal napríklad postave vola v rozhlasovej rozprávke Išlo vajce na vandrovku, strážcovi v rozprávke Polepetko či jednému z brucháčov v rozhlasovej hre Traja brucháči.
V roku 1995 prekonal mozgovú mŕtvicu. Posledný film natočil v roku 2003, išlo o celovečerný filmový debut Petra Krištúfka Dlhá krátka noc. Peter Debnár zomrel 8. júna 2004 vo veku 62 rokov.
