Filmový a televízny režisér, tanečník, choreograf a herec Martin Ťapák by sa v stredu (13. 10.) dožil 95 rokov. Mnohí ho označujú za jedného z najlepších slovenských režisérov 60. až 80. rokov. Na svojom režisérskom konte má zhruba 100 filmov, ku ktorým zväčša vytvoril aj námet a scenár.
Do histórie slovenskej kinematografie a televíznej tvorby sa zapísal predovšetkým ako jeden z najvýznamnejších filmových režisérov. Svoj nezameniteľný rukopis a celoživotnú lásku k slovenskému folklóru a tradíciám vniesol do v súčasnosti už legendárnych snímok ako Kubo (1965), Živý bič (1966), Pacho, hybský zbojník (1975) či Sváko Ragan (1976).
Narodil sa 13. októbra v oravskej obci Liesek (okres Tvrdošín). V roku 1947 absolvoval bratislavské konzervatórium, po ktorom sa prihlásil na VŠMU. Tam najprv študoval herectvo a divadelnú réžiu, no neskôr sa stal jedným z prvých absolventov odboru choreografie.
V Slovenskom národnom divadle začal pôsobiť už od roku 1945, teda počas štúdia na konzervatóriu. O dva roky neskôr sa stal jeho riadny členom. Ako asistent réžie spolupracoval na divadelných inscenáciách režisérov Jozefa Budského (Smrť Jánošíkova, Marína) a Karola L. Zachara (Rok na dedine).
Zanietený tanečník
Po jeho hereckých začiatkoch vo filmoch Vlčie diery, Akcia B, Rodná zem, Katka, Jánošík či Priehrada sa ako entuziastický tanečník začal venovať tanečnej, choreografickej i režijnej činnosti v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK), kde pôsobil v rokoch 1949 až 1958.
Tri roky pôsobil v českej metropole Prahe ako režisér Laterny Magiky (1959-1961), potom bol režisérom štúdia hraných filmov v Bratislave a ústredným riaditeľom Slovenského filmu.
Svoj prvý hraný film pre televíziu, Baladu o Vojtovej Maríne, nakrútil v roku 1964. Nasledovali filmy Roztrhla sa hudáčkovi struna (1967), Rok na dedine (1967), Lúčka, na ktorej spáva vietor (1968) alebo Môj vienok zelený (1968).
Filmová klasika
Medzi najznámejšie režijné počiny Martina Ťapáka patria viaceré diela, ktoré majú stále nezastupiteľné miesto v slovenskej kinematografii. Okrem vyššie spomenutých je to napríklad televízna komédia Rysavá jalovica (1970), baladický príbeh a jeho prvý kinofilm Nevesta hôľ (1971), poviedkový film Krutá ľúbosť (1978) a dráma Dies irae (1984).
Obľúbenou je aj klasická rozprávka Popolvár najväčší na svete (1982) v hlavnej úlohe s režisérovým synom, hercom Marekom Ťapákom.
Svoje najznámejšie a divácky najobľúbenejšie filmy Pacho, hybský zbojník a Kubo, obe v hlavnej úlohe s legendárnym Jozefom Kronerom, preniesol aj na divadelné dosky. V roku 1995 inscenoval muzikál Pacho sa vracia a v roku 1999 predstavil divadelnú hru Kubo.
Umelecký prínos Martina Ťapáka bol ocenený viacerými vyznamenaniami vrátane titulov zaslúžilý umelec (1969) a národný umelec (1988), cenou Rad práce (1976) a v roku 1987 Cenou Antonína Zápotockého za réžiu diela Kohút nezaspieva (1986). V roku 2002 mu udelili Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa a v roku 2007 sa stal laureátom Pribinovho Kríža I. triedy.
Zomrel 1. februára 2015 v Bratislave vo veku 88 rokov.
Dva roky po jeho smrti nakrútil jeho syn dokumentárny portrét Martin Ťapák venovaný pamiatke jeho otca. Filmom sa snažil upriamiť pozornosť nielen na jeho profesionálne počiny, ale aj na to, akým bol človekom.
