Prozaik, básnik, autor kníh pre deti a mládež, publicista, dramaturg Vincent Šikula patril ku generácii autorov debutujúcich v legendárnom časopise Mladá tvorba, ktorého vznik bol medzníkom v kvalitatívnom posune slovenskej literatúry. Od narodenia Vincenta Šikulu, výnimočného rozprávača príbehov z Malých Karpát, uplynulo v utorok (19. 10.) 85 rokov.
Návrat k literatúre obyčajného človeka
Šikulova tvorba, podobne ako jeho generačných súputníkov (napr. Vilikovský, Johanides, Mitana, Sloboda, Ballek), sa aj vďaka politickému uvoľneniu koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia výrazne odlišuje od dovtedy povinného socialistického realizmu.
V poviedkach, novelách a románoch vrátil do literatúry obyčajného človeka, človeka z periférie a prerozprávaním jeho príbehu neodkryl len prosté ľudské hrdinstvo, ale aj všeobecné problémy súčasnosti.
V časopise Slovenské pohľady v deviatom čísle z roku 2001 Šikula povedal: „Takmer každý človek chce byť hrdinom. Aj ja. Nie preto, aby predo mnou ľudia skladali z hlavy širák, ale aby som si zaslúžil, že žijem. Niekto hrdinom je a nevie o tom, iný nie je, no nadúva sa, robí zo seba hrdinu, podistým si myslí, že hrdina by nebol hrdinom, keby sa nenadúval. Všetci opakujeme: hrdinom môže byť celkom obyčajný človek. Aj to tak je“.
Regionálna inšpirácia
Jedným z hlavných inšpiračných zdrojov literárnej tvorby Šikulu je Dubová a vlastne celý okolitý malokarpatský kraj. V tomto kraji sa odohrávajú nielen príbehy z románovej trilógie Majstri (1976), Muškát (1977), Vilma (1979), ale aj osudy hrdinov z jeho noviel a poviedkových kníh Na koncertoch sa netlieska (1964), S Rozarkou (1966), Povetrie (1968), Vlha (1978), Heroické etudy pre kone (1978), Liesky (1980), Pastierska kapsička (1990), Pôstny menuet (1994).
Dôverne známemu kraju zostal verný aj v literatúre pre deti a to najmä v prózach Pán horár má za klobúkom mydleničku (1965) a Prázdniny so strýcom Rafaelom (1966), podľa ktorej nakrútil Oto Krivánek film Otec ma zderie tak či tak (1980).
Inšpiroval ho aj osud slepého predavača kníh Mateja Hrebendu, o ktorom napísal životopisný román Matej (1983).
„Všetci opakujeme: hrdinom môže byť celkom obyčajný človek. Aj to tak je“.
Vincent Šikula
V Šikulovej tvorbe sú prítomné aj spirituálne prvky ľudskej existencie ako napríklad v novelách Ornament (1991), Veterná ružica (1995), Anjel Gabriela (2000). Ako básnik sa predstavil zbierkami Z domu na kopci (1983), Zo zanedbanej záhrady (1993) a Bubeník september (1998).
Preklady z jeho tvorby vyšli v češtine, ruštine, poľštine, nemčine, maďarčine, ukrajinčine a angličtine.
Nielen knižná tvorba
Zahral si aj vo filme, napríklad v dnes už kultovej snímke Ela Havettu Slávnosť v botanickej záhrade (1969). V roku 1972 legendárny režisér Havetta nakrútil podľa Šikulovej knihy Nebýva na každom vŕšku hostinec, svoj druhý a nemenej slávny film Ľalie poľné.
Vincent Šikula zomrel náhle 16. júna 2001 v Modre, pochovaný je v Dubovej.
