Jeho meno poznajú skoro všetci, hoci o tom ani netušia. Pred 220 rokmi, 3. novembra 1801, sa v nemeckom Essene narodil vydavateľ a priekopník moderných cestovateľských a turistických príručiek Karl Baedeker.
Vďaka vývoju v dopravnom priemysle vzrástla v 19. storočí aj mobilita ľudí. Železnice a parníky boli už prístupné verejnosti, aj keď ich pre stále relatívne vysoké ceny využívali skôr majetnejší občania. Európania však túžili cestovať a spoznávať kontinent nielen zo vzdelávacích či obchodných dôvodov, ale aj kvôli zábave.
Cieľom nemeckého vydavateľa Karla Baedekera bolo oslobodiť cestujúceho od nevyhnutnosti hľadať v rôznych zdrojoch informácie o trasách, doprave, ubytovaní, reštauráciách, pamiatkach, prechádzkach či cenách – a sústrediť ich v jednom cestovnom sprievodcovi.
Jeho smerovanie zmenila Cesta po Rýne
Baedeker sa narodil do rodiny tlačiara, vydavateľa kníhkupca Gottschalka Diedericha Baedekera. Najskôr sa učil rodinnému remeslu, v rokoch 1819 až 1822 študoval humanitné vedy na Univerzite v Heidelbergu. O rok neskôr začal pracovať ako asistent v kníhkupectve Georga Andreasa Reimera v Berlíne.
V roku 1827 odišiel do Koblenzu, kde pôsobil ako samostatný kníhkupec a vydavateľ.
Keď sa mu v roku 1832, podarilo kúpiť vydavateľstvo Franza Friedricha Röhlinga, narazil na sprievodcu pre cestovateľov s názvom Cestovanie po Rýne z Mainzu do Kolína (Rheinreise von Mainz bis Köln). Jeho autorom bol profesor Johann August Klein.
Práve táto publikácia poskytla základy pre prvú Baedekerovu cestovnú príručku. Ku knihe „Cesta po Rýne“ pripojil mapku toku Rýna a informácie o pamätihodnostiach či miestnych hostincoch. Knižka zožala obrovský úspech a dokonca aj parník medzi nemeckým Kolínom a Mainzom začal premávať v pravidelných hodinách, aby previezol dostatok zvedavých turistov.
Cestovateľské príručky existovali už predtým, no dotýkali sa len pamätihodností. Pri hoteloch, hostincoch a praktických radách bol však turista odkázaný len na osobného sprievodcu, čo nebolo lacné. Baedeker však všetko zmenil.
Králi a vlády sa môžu mýliť, pán Baedeker nie
Dielo podnietilo Karla Baedekera, aby podobným spôsobom začal spracúvať aj ďalšie turistické trasy. Jeho príručky sa vyznačovali presnosťou a podrobnosťami. Každá informácia, ktorá mala byť v knihe, sa dôsledne overovala.
Nie nadarmo použil francúzsky hudobný skladateľ Jacques Offenbach v jednej zo svojich operiet citát: „Králi a vlády sa môžu mýliť, nie tak pán Baedeker.“ Ďalším znakom jeho sprievodcov bola aktuálnosť a prehľadný formát, ktorým sa dodnes riadia mnohé iné turistické príručky.
Úspešný vydavateľ od roku 1844 rozšíril svojich turistických sprievodcov o hodnotenia atrakcií hviezdičkami – čím viac ich pri názve pamiatky bolo, tým bola cennejšia. Červené obaly kníh a pozlátené nápisy, ktoré ich zdobili, sa stali známym charakteristickým znakom tejto vychytenej turistickej pomôcky.
Rozlúčil sa Parížom
Precízny prístup Baedekera k práci umocňuje aj historka o jeho návšteve katedrály v Miláne (Duomo di Milano) z roku 1847. Údajne na každom 20. schode zastal, vytiahol si z vrecka nohavíc hrášok a vložil ho do svojho saka.
Keď sa ho okoloidúci opýtal, prečo to robí, Baedeker objasnil, že týmto spôsobom počíta schody, aby mohol čitateľom prinášať len pravdivé informácie.
Poslednou prácou zakladateľa firmy bola brožúra Paríž a okolie (1855). Karl Baedeker zomrel v Koblenzi 4. októbra 1859. Za vlastníctva jeho synov Ernsta, Karla, ale najmä Fritza (žil v rokoch 1844 až 1925) sa podnik ešte viac rozrástol. Ernst zomrel ako 28-ročný.
V roku 1872 sa spoločnosť presťahovala do Lipska a podarilo sa jej preraziť aj na medzinárodnom trhu. Sprievodcovia po Európe, Severnej Amerike, Kanade, Malej Ázii či Indii vychádzali v angličtine, nemčine aj francúzštine. Vlastníkom spoločnosti sa v roku 1997 stala popredná mediálna skupina v oblasti cestovania MairDumont, ktorá združuje rôzne vydavateľstvá a spoločnosti cestovného ruchu pod jednou strechou.
