Hlavný predstaviteľ novej vlny francúzskej poézie druhej polovice 19. storočia Jean Nicolas Arthur Rimbaud svojím dielom v mnohom ovplyvnil aj modernú svetovú poéziu. Napriek tomu ju nikdy nepovažoval za úspešnú.
Patril medzi „prekliatych básnikov“, čo bola skupina autorov, ktorí sa vyčleňovali zo spoločnosti, lebo nesúhlasili so spoločenským dianím a útočisko hľadali vo svete umenia. Od jeho úmrtia 10. novembra v roku 1891 uplynulo 130 rokov.
S písaním prestal skoro
Rimbaud sa narodil 20. októbra 1854 v dedine Charleville na severovýchode Francúzska. Už v škole sa zaujímal najmä o poéziu. Písať začal veľmi skoro, ale s písaním aj veľmi skoro prestal.
Ako pätnásťročný uverejnil prvú báseň, pričom celé svoje dielo vytvoril vo veku od 15 do 19 rokov, teda v rokoch 1869 až 1873. Jeho básnický jazyk, ktorý sa stal základom novej poetiky bol expresívny. Útočil na všetky formy tradície a výrazne ovplyvnil modernú svetovú poéziu, najmä symbolistov a surrealistov, beat generation (bítnici) a poetiku rockovej hudby.
Sám pripravil do tlače iba jednu zbierku Pobyt v pekle. Medzi ďalšie zbierky patria aj Básne a Iluminácie, ktoré neskôr zrekonštruovali podľa rukopisov nájdených u Rimbaudových priateľov.
Precestoval Európu aj Afriku
Najmä básne z prvého obdobia jeho tvorby sú spontánne, plné eufórie, inšpirované voľnosťou, potulkami, prírodou a ženami. V druhom období (po roku 1871) začal písať o horších podobách vtedajšieho sveta.
„Žijem teraz čo najzhýralejšie. Prečo? Chcem byť básnikom a pracujem, aby som sa stal vidiacim: Vy to nepochopíte a takmer by som vám to ani nevedel vysvetliť. Ide o to, dôjsť k neznámemu rozrušením všetkých zmyslov.“
Vplyv na takúto tvorbu mal jeho útek do Paríža, kde sa zoznámil s básnikom Paulom Verlainom, s ktorým žili bohémsky nielen v Paríži, ale aj v Anglicku či v Belgicku. Po dramatickom rozchode v roku 1873 s Verlainom, ktorý ho po roztržke postrelil, prestal Rimbaud písať poéziu a začal žiť dobrodružným životom.
Precestoval Európu a potom odišiel do Afriky, kde prežil posledných desať rokov svojho života. Prešiel celú Somálsku púšť, usadil sa v Harrare a obchodoval tam so zlatom a slonovinou, bol dokonca poradcom etiopského cisára Menelika II.
Pokúšal sa zbohatnúť, no nedarilo sa mu. Svoju poéziu stále považoval za neúspešnú. Po vážnom poranení nohy mu ju museli amputovať. Lekári zistili, že išlo o rakovinu, ktorej podľahol vo veku 37 rokov.
