Grónsky parlament v noci na stredu (10. 11.) tesnou väčšinou odhlasoval zákaz ťažby uránu, ako aj súvisiacu prieskumnú činnosť. Podľa tlačovej agentúry DPA ide o víťazstvo pre tamojšiu ľavicovú vládu, ktorá zložila sľub v apríli.
Tento rozľahlý arktický ostrov patriaci Dánsku je dlhodobo názorovo rozdelený vo veci ťažby uránu a vzácnych zemín. Tento spor vo februári spôsobil pád vládnucej koalície. V aprílových predčasných voľbách zvíťazila hlavná opozičná strana Inuit Ataqatigiit.
Grónsky premiér Múte Bourup Egede viedol kampaň za zákaz ťažby uránu, rovnako ako jeho súčasný koaličný partner, centristická strana Naleraq.
Hlavnou príčinou sporu bol ťažobný projekt Narsaq na juhu Grónska. Egede počas kampane vyhlásil, že si praje, aby sa tento projekt nezrealizoval.
Čínou vlastnená spoločnosť Greenland Minerals dlhodobo plánuje v danej oblasti ťažiť rádioaktívny urán, ako aj vzácne zeminy, ktoré pomáhajú poháňať zariadenia, ako sú notebooky, smartfóny a fotoaparáty.
Projekt by mohol priniesť pracovné miesta a príjmy, ako aj pomôcť diverzifikovať grónske hospodárstvo, ktoré je vo veľkej miere závislé od rybolovu. Znepokojenie však vyvolali potenciálne environmentálne a zdravotné dôsledky.
Grónsko už nevydáva nové povolenia ani na rozvoj ložísk ropy a zemného plynu.
Tento riedko osídlený ostrov s 56 000 obyvateľmi má vysoký stupeň autonómie, hoci Kodaň má stále na starosti zahraničné záležitosti, obranu a menovú politiku. Grónska ekonomika je tiež výrazne závislá od pomoci dánskej vlády.
