Oporou Slovenského národného divadla (SND) je slovenský herec František Kovár už vyše dve desaťročia. Herec, ktorý pôsobil aj ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, je taktiež neoddeliteľnou súčasťou dabingu. V nedeľu 14. novembra sa František Kovár dožíva 75 rokov.
V roku 2015 putovala do jeho rúk Cena Literárneho fondu za dabingovú postavu Denisa vo filme Železná lady a o tri roky neskôr bol odmenený tým istým ocenením za postavu Alana vo filme Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol, a tiež za úlohu Spangela v dvojdielnom filme Mária Terézia.
Po štúdiách pôsobil v Divadla Andrea Bagara v Nitre
František Kovár sa narodil 14. novembra 1946 v Bratislave. V roku 1967 vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po štúdiách sa stal členom Divadla Andrea Bagara v Nitre, kde pôsobil do roku 1971.
Z tohto obdobia patria medzi známe inscenácie, v ktorých účinkoval, napríklad komédia Tri letušky v Paríži (1967), vo vážnejšej polohe sa predstavil ako Gogo v hre Leopolda Laholu Škvrny na Slnku (1968), či ako Ďurko v scénickom spracovaní diela Smrť Ďurka Langsfelda (1969).
Nezabudnuteľné úlohy na Novej scéne a v Divadle Astorka Korzo ´90
Od roku 1971 začal pôsobiť na bratislavskej Novej scéne. Diváci ho mohli vidieť v javiskovom stvárnení svetovej i slovenskej klasiky, ku ktorej patria diela Hamlet (1974), Clavijo (1976), Čaj u pána senátora (1976), Inkognito (1979), Ivanov (1981) či Na dne (1984).
Začiatkom deväťdesiatych rokov stál pri zrode Divadla Astorka Korzo ´90, kde sa objavil v inscenáciách Armagedon na Grbe (1993), Cyrano (1993), Kupec Benátsky (1995), Macocha (1996) alebo ako Serbriakov v hre Ujo Váňa (1996).
Členom SND je už 25 rokov
Hercom činoherného súboru Slovenského národného divadla sa stal v roku 1996. Režisér Pavol Haspra ho obsadil do hry s historickým námetom Becket alebo božia Česť (1996) aj do hry známeho amerického autora Tennesseeho Williamsa Mačka na horúcej plechovej streche (2002).
V roku 2007 bol súčasťou hudobnej drámy od Victora Huga s názvom Kráľ sa zabáva a ako dobrácky Charlie Aikin sa predviedol v hre, ktorá mapuje vnútorný rozklad americkej rodiny August: Stratení v Oklahome (2011).
Zahral si v divadelnej adaptácii slávneho Dostojevského románu Bratia Karamazovovci (2013), aj v divadelnom spracovaní románu Františka Švantnera Nevesta hôľ (2015).
Diváci ho stále môžu vidieť v shakespearovskej komédii Skrotenie zlej ženy (2008), ako baróna Kostrovického vo veselohre Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (2015), v čiernej komédii na motívy poviedok Roalda Dahla Apartmán v hoteli Bristol (2016), v inscenácii inšpirovanej novembrom 1989 Dnes večer nehráme (2019) aj v ďalších.
Filmové a televízne úlohy
Slovenský herec sa uplatnil aj pred kamerou. Účinkoval v historickom seriáli Parížski mohykáni (1971), Mikuláša Habdžu si zahral v televíznom filme Červené víno (1972) o osudoch slovenského vinohradníckeho rodu podľa rovnomenného románu Františka Hečka.
Nadporučíka Havrana stelesnil vo vojnovej dráme Život na úteku (1975), objavil sa aj v drámach Sneh pod nohami (1978), Noční jazdci (1981) a taktiež v psychologickej snímke o ľudskej morálke Mŕtvi učia živých (1983).
Farára Kreptúcha si zahral v kultovej snímke Juraja Jakubiska Tisícročná včela (1983), Vladimír Strnisko mu zveril rolu Dona Raimonda v televíznej inscenácii Don Carlos (1986).
Predstaviteľa slovenského národného hnutia Michala Miloslava Hodžu zosobnil v televíznom seriáli Štúrovci (1991) v réžii Petra Mikulíka a rolu získal aj v Mikulíkovej televíznej inscenácii Jahňa chudobného (1992).
Ako gazda Bukva sa ocitol v milostnom trojuholníku v televíznom spracovaní poviedky Jozefa Cígera-Hronského Na Bukvovom dvore (1993). Nechýbal ani v poetickej snímke Martina Šulíka Záhrada (1995) a v psychologickej sonde Juraja Nvotu Priateľstvá padajúceho lístia (1998). Zahral si tiež doktora Slávika v seriáli z lekárskeho prostredia Ordinácia v ružovej záhrade (2007).
V posledných rokoch sa objavil v seriáloch Dr. Ludsky (Dr. Ludsky starší, 2011), Tajné životy (Ervin Nagy, 2015) či Nemocnica (MUDr. Alojz Čierny, 2021). V roku 2012 získal Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo.
