Pred 15 rokmi, 16. novembra 2006, zomrel jeden z najvýznamnejších svetových ekonómov Milton Friedman. Jeho prínosy do ekonomických vied sú nespočetné, považuje sa za zakladateľa monetarizmu.
Monetarizmus, ako vysvetľuje špecializovaný web euroekonom.sk, je „jeden zo súčasných ekonomických smerov, kľúčová otázka je úloha peňazí v hospodárskych procesoch a význam rovnováhy na peňažnom trhu, zdôrazňuje súvis medzi tempom rastu peňazí v obehu a tempom ekonomického rastu.“
Friedman sa narodil 31. júla 1912 v newyorskom Brooklyne do rodiny emigrantov z Podkarpatskej Rusi, ktorí do Spojených štátov vycestovali ako tínedžeri.
Ekonómiu a matematiku študoval najprv na Univerzite Rutgers v štáte New Jersey, kde mal naňho výrazný vplyv ekonóm Arthur Burns, ktorý ho zasvätil do základných princípov ekonomiky. S tými prišiel jeden z najvýznamnejších britských ekonómov Alfred Marshall.
Friedman neskôr, ako uvádza životopisný portál britannica.com, o Marshallových zisteniach povedal, že ide o „motor pre objavovanie zhmotnenej pravdy.“
Ekonóm v štúdiách pokračoval na univerzite v Chicagu a Kolumbijskej univerzite v New Yorku, kde získal doktorát. Po štúdiu sa venoval výskumu v Národnom úrade pre ekonomický výskum v New Yorku. Neskôr pracoval aj na univerzitách, venoval sa štatistickému ekonomickému výskumu.
Za všetkým hľadaj peniaze
Najvýraznejším Friedmanovým vkladom do teórie ekonómie je založenie tzv. monetárnej ekonomiky. Pri jej formovaní využil poznatky tzv. chicagskej ekonomickej školy, ktorej bol pokračovateľom.
V 50. rokoch minulého storočia ekonomickí teoretici po vzore britského ekonóma Johna Maynarda Keynesa mali za to, že vládna politika na potláčanie ekonomického cyklu je správna. Verili tiež, že fiškálna politika je napríklad pri neutralizácii recesie účinnejšia ako menová politika.
Friedman však šiel proti prúdu a ekonómom zastávajúcim Keynesov názor oponoval. Nesúhlasil s názorom Keynesových stúpencov, že „na peniazoch nezáleží“ a kritizoval intervencie štátu do chodu trhového mechanizmu. Svedčí o tom napríklad jeho slávny výrok: „Nič nie je také trvácne ako dočasný vládny stimul.“ Na peniazoch podľa Friedmana záleží tak veľmi, že ich treba hľadať „za všetkým“.
Počas celej kariéry bol zástancom slobodného trhu. Svoje názory zastával aj v období, keď mnohí sociológovia obviňovali trh zo vzniku sociálnych problémov a znevažovali ich trhové riešenia.
Pomohol Pinochetovi k obnoveniu ekonomiky
Kontroverzie vyvolal v roku 1975, keď cestoval do Čile a okrem niekoľkých prednášok pre miestnych študentov sa stretol s vtedajším diktátorom Augustom Pinochetom.
Dával mu ekonomické rady, podľa ktorých mal Pinochet reštartovať čilskú ekonomiku šokovou terapiou a zastaviť tak rastúcu infláciu. Poradil mu opatrenia, ako napríklad privatizácia štátnych podnikov, zrušenie colných a nákupných kontrol a drastické zníženie verejných výdavkov. Za rady pre Čile bol však kritizovaný, že pomáhal nedemokratickému režimu.
Samotný Friedman však poskytovanie ekonomických rád pre Čile nepovažoval za nemorálne. „Dovoľte mi, aby som opäť prízvukoval, že neschvaľujem ani neospravedlňujem režimy Čile, Brazílie, Juhoslávie alebo Ruska,“ uviedol.
V roku 1976 opustil Chicagskú univerzitu a zároveň sa stal držiteľom Nobelovej ceny za ekonómiu, neskôr pokračoval vo výskumnej činnosti a publikoval ekonomické knihy. Milton Friedman zomrel 16. novembra 2006 v San Franciscu. Jeho meno nesie ekonomická Cena Miltona Friedmana za presadzovanie slobody, ktorú odovzdáva americký libertariánský think tank CATO Institute.
